Halloween Chat (Texting Story) SK

×8×

„Kam ideme?" opýtala som sa Tylera, len čo som videla ako ma vedie za ruku ku autu, namiesto toho, aby sme šli smerom na námestie, kde bolo centrum pátracej akcie a kde momentálne smerovala väčšina našej školy.

„Tréner za mnou prišiel ešte pred vyučovaním. Vraj za ním boli Loganovi rodičia, či sa jeho najbližší kamaráti v rámci pátracej akcie nemôžu popozerať na miesta, kam najradšej chodil. Tréner vie, že ja som mal k nemu z celého tímu najbližšie, preto touto úlohou poveril práve mňa. Prejdeme všetky miesta, ktoré mi napadli a keď nikde nič, pridáme sa k ostatným," pozrel na mňa, aby uvidel moju reakciu, ja som len poslušne prikývla.

„Kam pôjdeme?" opýtala som sa len chvíľu po tom, čo naštartoval auto a vyšiel z parkovacieho miesta.

„Určite sa chcem pozrieť do starej dielne jeho deda. Pamätám si, že tam občas chodil, ak nechcel, aby ho rodičia videli opitého. Tiež ku jazeru, tam strašne rád chodil, keď si chcel vyčistiť myšlienky. Taktiež do jedného motela, kde sa zvykol ubytovať, keď sa chcel na istý čas vytratiť. Chodil tam hlavne, keď chcel poriadne vydusiť rodičov, najmä oca a posledné miesto, ktoré mi napadlo je ten opustený zábavný park. Boli sme tam len párkrát, ale napadlo mi to najmä kvôli tomu, že tam je dosť nástrah. Celé sa to tam rozpadáva, ak tam náhodou šiel a bol sám, mohlo sa mu čokoľvek stať," o jazere viem, že to tam mal strašne rád, pretože ma tam zobral aj v noc, kedy sme spolu mali prvýkrát sex.

„Lenže, ak sa náhodou v tom lunaparku zranil a nebol si schopný zavolať pomoc, myslíš, že by ti písal?" opýtala som sa ho po chvíli.

„Ja len premýšľam o všetkých možnostiach," na moju otázku som dostala celkom otrávenú odpoveď. Tyler dokonca ešte aj pretočil očami. Zrazu som sa cítila celkom nepríjemne. Ostala som radšej ticho a nekomentovala to, čo práve povedal.

„Kam ideme najprv?" opýtal sa po chvíli, čo videl môj mlčanlivý výraz.

„Čo je najbližšie, alebo čo máme po ceste?" spýtavo som na neho pozrela.

„Takže ideme ku jazeru," odvetil ticho a potom už len sledoval cestu.

„Mám niečo zapnúť?" pozrela som sa na jeho dokonalý profil tváre.

„Niečo môžeš zapnúť, nech tu nesedíme len tak ticho, aj keď budeme o chvíľu pri jazere," súhlasil a tak som pustila prvú pesničku, ktorej meno sa mi objavilo v hlave.

„Vyzeral byť Logan nejaký nesvoj posledné dni, predtým ako sa vyparil?" opýtala som sa zrazu. Prišlo mi vhodné pýtať sa ho bližšie otázky o Loganovi, keď sme po ňom pátrali. Stále som na neho myslela, chcela som silou mocou prísť na to, čo sa mu stalo. Nemohla som si pomôcť a ostať celý čas ticho.

„To je na tom to najdivnejšie. Posledné dni sa mi zdal úplne v pohode. Nehovoril o tom, že by ho niečo trápilo alebo, že by mal nejaký problémy. Zvyčajne mi povedal, že je v nejakých sračkách. Teraz bol ticho a ozval sa až dva dni dozadu, ale kto vie ako na tom skutočne je. Ak má nejaké problémy, tak to muselo prísť nečakane. Neplánoval totiž odchod. Ešte v sobotu sme sa dohodli na tom, že v piatok po zápase pôjdeme na párty ku jednému jeho kamošovi a zrazu tu nie je. Na jednej strane verím tomu, že to čo mi napísal je pravda, ale na tej druhej, vo vnútri mám taký divný pocit, že nie je všetko v pohode," a tak nejako som to cítila aj ja.

„Myslíš, že mu mohol niekto niečo zlé urobiť?" vypadlo zo mňa zrazu a v duchu som sa okamžite karhala za takúto nerozvážnosť. Budem sa ho vypytovať a akurát mu dám ozajstný dôvod upodozrievať ma z niečoho.

„Vicky, ja fakt netuším. Dúfam v to, že mu nikto neublížil. Ale fakt neviem s čím rátať," chcela som sa ho opýtať ďalšie otázky, ale po tomto som radšej stíchla. Nechcela som v ňom vyvolať nejaké negatívne pocity, alebo dojmy. Vedela som, že len potom by prišlo ozajstné peklo.