Uprostred zimného klziska
malej metropoly
sedia dvaja spisovatelia
pijú mliečnu čokoládu so sušenými čerešňami a šlahačkou
a kričia po sebe, akí sú hlúpi
čo to kričia?
kričia po ľade, aký je hlúpy
a čakajú kým ho zlomia
a lámu sa s ním
a umierajú.
Musia ich od seba odtrhnúť
dve malé nahé krásky
v čiernych kožených
očiach
s nožmi v bruchu
sú na baterky
ľúbia svojich malých ockov
a je dobre, že teraz
tam
kde sa ako plesniví sociopati nekazia všetci
sú medzi miliónmi
jeden z tých dvoch sa dusí
ako kričí: ,,Milujem ťa, tanečnica! Moja tanečnica!"
a chce si natiahnuť klúčik, ale nedočiahne
a chce, aby ho zakopali lepšie
ale jeho hlas
sa utopil v mliečnej čokoláde so sušenými čerešňami a šlahačkou
úprimne, toto je úplne spontánne a neviem, čo robím
YOU ARE READING
zápalky
Poetrykaždá jedna je krásna a štíhla a tak veľmi sa teší, až zhorí a potom zhorí a umrie. koniec. neviem, asi hej, keď sa ti to nezdá, prečítaj si to znova a námietky hoď rovno do koša, netreba ťa prepájať, tete so zlým platom a okuliarmi je to jedno //po...
