vraciaš dúhové básničky
ľúbiš svojho brata
čo si zač, cínový vojačik?
rozprávaš sa s dvoma sockami, ktoré ti kedysi prispievali na školné
teraz sa po sebe válajú medzi poličkami knižnice
a ty musíš stáť, lebo ťa nikto nemá rád
môj veľký princ, si unavený, však?
dvere zo stránok sú druhé sprava
vylez von, dáme si spolu zelený čaj
pozri sa, vedľa mňa sedí zrkadlo a chce ťa utopiť v lyžičke vody, tak veľmi sa nenávidí
ja vás ľúbim všetkých, malí Liliputáni
objala by som ťa, ale neexistuješ
úbohý zamilovaný vojačik
prezradím ti tajomstvo
zašepkám ti ho do ucha a vybozkávam do krku:
keď budeš veľký, budeš ma ľúbiť tiež, tak ako zrkadlo. zmeň to, my sa totiž už nerozprávame.
prikývneš a zrazu sa medzi poličkami knižnice váľajú traja
YOU ARE READING
zápalky
Poetrykaždá jedna je krásna a štíhla a tak veľmi sa teší, až zhorí a potom zhorí a umrie. koniec. neviem, asi hej, keď sa ti to nezdá, prečítaj si to znova a námietky hoď rovno do koša, netreba ťa prepájať, tete so zlým platom a okuliarmi je to jedno //po...
