tak choď, polám pár kostí z porcelánu
a predaj ich ako vydolované zo starého zámku
na ktorom žila kňažka
a mladý princ
ich prstienky boli z vriaceho železa
len preto že niekto na ich svadbe zdvihol ruku
niekto koho si nikto nevšímal
a preto to skončilo tak ako to skončilo
a ešte preto, že neutiekli, keď mali
teraz je im to ľúto, ale kto by neostal keby našiel krásu v krokoch bosou nohou po mokrej rose na suchej tráve
našej tráve
potrasieš hlavou a hodíš črepy do koša
si totiž až príliš empatický a príbeh bez príbehu by si nepredával
skús to inak
napríklad roztop pár srdcí
alebo nie, to si ešte stále mysľou pri princovi a pri kňažke
chceš vedieť tajomstvo od kronikárky?
nebol ani princ
bol ako všetci ostatní
ale pre ňu ňie
zničil všetko čomu verila
a jej sa to páčilo
zničil všetko čomu veril on
a nepáčilo sa mu to
preto teda nepočúval toho chlapca, čo priniesol otrávené biele víno
zaplatil mu, nechcel sa cítiť vinný za svoju smrť
nechal to na chlapcovi
tiež to bol princ
ale nemohol za to
nechcel ju
ona ho chcela
chcela všetkých a nikoho
prečo majú všetci najradšej také?
sú osamelí a chcú lásku, ktorá bude dokonalá aj keď oni nebudú,
odvetil mŕtvy kráľ,
chcú vášeň, lebo len tú im nikdy nevezmú.
nechal sa otráviť tiež
YOU ARE READING
zápalky
Poetrykaždá jedna je krásna a štíhla a tak veľmi sa teší, až zhorí a potom zhorí a umrie. koniec. neviem, asi hej, keď sa ti to nezdá, prečítaj si to znova a námietky hoď rovno do koša, netreba ťa prepájať, tete so zlým platom a okuliarmi je to jedno //po...
