maličká
hrdzovlasá
vo vreckách nosíš ročné obdobia
kupuješ si cukríky
,,som už dosť vysoká na kolotoč!" chváliš sa predavačovi
vyhodia ťa na chodník
lebo na to nemáš papiere
a zrazu ti rupne
že bIrokracia, tá krava, je tak preklate pekná
že sa do nej buchneš
a chodíš po svete a miluješ
meníš svoj tvar
ale si stále rovnaká
malá zlatá hrdzovlasá okatá
si tak umelecká
uznávaš, že nikdy nespievaš o tom, čo cítiš, lebo si inkognito
kriste, toto je hrozné
šmaríš básničku o ryšavkách a o sebe z okna
sľúbila si, že budeš iná ako predtým a tak si si prefarbila vlasy a všetkým naokolo sa to páči*
a je to všetko pravda
hrdzovlasá
zlatovláska
už máš vo vrecku len leto a aj tak mrzneš
čo s ním urobíš?
*ďakujem istému mladému hlupákovi. tú vetu vsunul medzi ďalšie riadky svojho stupídneho textu a je rovnako stupídna ako všetky ostatné, ale mne sa páči, pretože nič neznamená. nič. a ja už som naozaj unavená z hľadania zmyslu vo všetkom, takže, drahá veta, ďakujem ti. a taktiež, kreditujem Daniela Heviera.
neviem čo to je, ale to nikdy, im mess, zvykajte si
YOU ARE READING
zápalky
Poetrykaždá jedna je krásna a štíhla a tak veľmi sa teší, až zhorí a potom zhorí a umrie. koniec. neviem, asi hej, keď sa ti to nezdá, prečítaj si to znova a námietky hoď rovno do koša, netreba ťa prepájať, tete so zlým platom a okuliarmi je to jedno //po...
