kričím
vrieskam
do hluchého vankúša
chlapče, nikdy sme sa nemali stretnúť
už si trápny, nesmúť, to chlapi nerobia
to robia poetky
urob to lepšie, udri ma kladivom ešte raz, takto to nie je ono, pretože ja nič necítim
som iná ako ostatní, som prázdna
takže ťa prosím
nájdi sa, vezmi sa, zamiluj sa a pre Kristove rany, už prestaň existovať
YOU ARE READING
zápalky
Poetrykaždá jedna je krásna a štíhla a tak veľmi sa teší, až zhorí a potom zhorí a umrie. koniec. neviem, asi hej, keď sa ti to nezdá, prečítaj si to znova a námietky hoď rovno do koša, netreba ťa prepájať, tete so zlým platom a okuliarmi je to jedno //po...