subjekt číslo jeden
mužské pohlavie
vysoké, cvaklé, modrovlasé
znamienko v tvare srbska na klúčnej kosti
hrá na ukulele
je ochotný s tebou ísť na festival
upletie ti veniec z kvetov
a užije si to ako sám so sebou
subjekt číslo dva
ženské pohlavie
prízemné, múdre, tmavooké
dýka v srdci
bežíte džunglou mesta
teraz ťaháš ty ju
lebo ona na opätkoch zakopáva
a tak ju odnesieš domov a ona sa usmieva
padáš rovno dolu
a oni, hlupáci, najprv sa o teba pohádajú
a potom ten zbrklejší, najzbrklejší z nich skočí za tebou
dopadnete spolu
tak si si ho musela vybrať
***
dneska je to naopak
on ťa zamyká do veže
ona ráno skáče z okna
ako slečna jacksonová
skôr než sa zobudíš
už sú dávno preč
nechali za sebou len odpad
a cestičku z krvi
sú dávno preč
za horami, za dolami
milióny mílí od vášho rodného mesta
kamkoľvek to tí dvaja havrani idú
nikto tam nepozná ich mená
teraz je nosená ním
a na festivaly chodia spolu
kvôli nej sa naučil hrať aj na gitare, predstav si
spieva omnoho lepšie než ty
píšu spolu piesne počas jazdy kabrioletom
a na teba ani nepomyslia
toto si chcela?
stvorila si supernovy
well, this was otrasné
inak, teraz som si všimla, ja píšu strašne moc veľa o nejakých zvláštnych vymyslených ľudoch, omg čo si to dovoľujem? (ach a ešte o lezbách, ale tak, to je jasné, všakže)
YOU ARE READING
zápalky
Poetrykaždá jedna je krásna a štíhla a tak veľmi sa teší, až zhorí a potom zhorí a umrie. koniec. neviem, asi hej, keď sa ti to nezdá, prečítaj si to znova a námietky hoď rovno do koša, netreba ťa prepájať, tete so zlým platom a okuliarmi je to jedno //po...
