„Padavka...," vzdychol si jeho otec, „si ty vôbec môj syn?" Pustil ho a odišiel si sadnúť. Zachary sklopil zrak. Rukávom si utrel slzy, ktoré mu ostali v očiach. Vzal do ruky vidličku a snažil sa niečo zjesť. Znechutilo sa mu všetko čo robieval s ro...
„Samael! Ja ťa zabijem! Ty idiot!" kričalo nižšie dievča. Malo dlhé biele vlasy v dvoch chvostou. Na sebe mala krátke biele šaty a čiernu sakovú vestu. Na ušiach jej viseli veľké náušnice v tvare krížov.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(oblázok - Jefischa)
Oproti nej stál vysoký chalan s krátkymi čiernymi vlasmi. Zachary ich zvedavo sledoval zo svojej skrýše, ktorá nebola nič iné ako tma. Započúval sa do pokračujúcej hádky.
„Samael! Počúvaš ma, len tak náhodou!? Samael!" štekalo malé dievča na špičkách. Zachary sa ticho zasmial. Nemal síce ani tušenia o čom sa hádajú, ale celkom sa zabával. Samael si ho však všimol. Tváril sa však, že ho nevidel. Stále však nepočúval čo mu hovorila.
„Bla, bla, bla... Nechápem čo tým chceš povedať, Jefischa," povedal provokatívne. Dievča sa ešte viac naštvalo.
„Môžeš držať hubu, kým sme na zemi! Ach... Samael viem, že ty si bol padlý anjel, ale mňa, ako svoju sestru, si do toho zaťahovať nemusel!" zavrčala naňho cez zaťaté zuby. Samael si priložil prst k ústam a naznačil jej, aby bola ticho. Druhou rukou ukázal do tmy kde sa ukrýval Zachary. Jefischa sa hneď schovala za Samaela. Celkom sa vystrašila. Keď uvidel kam ukazoval skoro spadol zo strechy. Pošmykla sa mu ruka a zo strechy spadla jedna škridla. Od nervozity a strachu nasucho preglgol. Pozrel sa na okraj strechy dole na zamrznutú zem. Keď sa otočil späť stál pred ním Samael, ktorý mu podával pomocnú ruku. Zachary sa zháčil, ale pomoc nakoniec prijal.
„Hm...Teší ma Zachariel," povedal ticho. Zachary sa naňho nechápavo pozrel. Naklonil hlavu do strany a zmätene ho sledoval.
„Samael, najprv by si sa mu mal predstaviť ty," povedala otrávene dievča. Dievča prišlo bližšie a trochu váhavo podalo Zacharymu ruku.
„Jefischa, anjel vládnuci nad štvrtou hodinou v noci," neisto sa usmiala. Zachary bol ešte viac vyvedený zmiery. Nechápavo na nich vyvaľoval oči.
„On asi nevie, že existujú anjeli, démoni a padlý anjeli. Či vieš?" spýtal sa Samael Zacharyho. On len pokrútil hlavou. Jefischa sa na chvíľu zarazila a stiahla sa späť za Samaela.
„Čo ak to nie je ten, ktorého hľadáme?" spýtala sa vydesene.
„Nach... Je to on," povedal sebaisto Samael. Chvíľu si ho obzeral.
Nakoniec však skonštatoval: „Je to on. Pozri sa na oči." Jefischa pochybovačne vykročila spoza Samaela. Postavila sa na špičky a pozrela sa Zacharymu do očí.
„M- máš pravdu. Je to on," povedala trošku zahanbene. Samael sa zatiaľ víťazne usmieval. Zachary bol však úplne mimo. Anjeli? Démoni? Padlí anjeli? O čom hovoria (TT)? Pomyslel si celý nešťastný, že nič nevie.
„Mimochodom, Samael, ty si sa ešte nepredstavil, či?" pozrela sa vyčítavo na Samaela. Ten len nervózne a začervenane odvrátil zrak. Jefischa len prevrátila očami.
Toto je..."
Ja sa predstavím sám!" skočil jej do reči a zakričal na ňu. Zachary sa na oboch zmätene pozeral. Zrak mu padal raz na jedného a potom na druhého. Nechápal ani slovu. Teda až na to, že neboli zo zeme, ale predpokladal, že z neba. Asi.
„Ja som Samael, padlý anjel smrti," povedal bez záujmu. Keď povedal slovo „smrti" Zacharyho striaslo. Samael sa len zasmial.
„Nie som tu, aby som ti vzal dušu," zasmial sa hlasnejšie, ale potom ticho dodal, „to by som si nedovolil." Zachary to skoro ani nepočul. . Bol si však istý, že niečo povedal. Trochu ho striaslo od zimy, presa len mal na sebe len tričko a rifle. Pozrel sa ustarostene na oboch. Cítil sa trochu previnilo, že tu takto stoja na streche. Asi by so ich mohol pozvať dnu. Aj keď... Neviem či je to dobrý nápad. Zavrel oči a ticho si vzdychol. Samael sa naňho zaujato pozeral. Jefischa však Samaelovi stále vyčítala čo sa stalo. Do výčitiek jej skočil Zachary.
„Dosťhádania. Čo sa stalo, stalo sa. Podstatnejšie je, že by sme mali ísť dovnútra,"poznamenal Zachary a ukázal na okno svojej izby. Samael sa uškrnul popodnos zatiaľ čo Jefischa sa placho začervenala a schovala zaňho. Zachary sa len milo usmial. Samael pokrútil hlavou,aby prerušil svoje myšlienky. Och... Zachary...Mohol by som s tebou robiť toľko vecí... Už len myšlienka na to... Ach...Samael prestaň! Spamätaj sa! Kričal na seba v duchu. Zachary sa naňhopozeral či niečo povie. Samael si uvedomil, že sa naňho pozerá a začali muhorieť líca. Odvrátil zrak a prekryl si ústa rukou. „Tak?" spýtal sa Zachary zmäteno. Samael len prikývol. Jefischa sa pevne držala jeho trička. Zachary sa opatrne snažil zliezť späť do izby. No keď zliezal zo strechy sa uvoľnilo niekoľko škridiel a spadli na zem. Zacharymu sa zakrútila hlava, keď sa pozrel na rozbité škridle. Nervózne preglgol a rýchlo vliezol do okna. Keď už konečne stál na nohách v izbe začul Amitielov hlas. Vydesene sa pozrel na dvere. Prekvapene sa obzrel po celej izbe, ale nikde nikoho nevidel. Od úľavy si vydýchol. Podišiel ku dverám. Ešte raz sa obzrel, no vtedy tam už stál Samael aj Jefischa. Rukami im naznačil, aby boli ticho. Otvoril opatrne dvere. Za nimi stál ustráchaný Amitiel.
„Zachy si v poriadku!? Počul som rachot a zľakol sa, že sa ti niečo stalo," vysvetľoval vydesene a ustarostene Amitiel. Zachary len pokrútil hlavou. Amitiel si od únavy vydýchol a milo sa usmial.
„Vďaka Bohu," povedal s úsmevom. Úsmev sa mu však zrazu zmenil na otázku v očiach. Naklonil sa na bok a pozrel sa Zacharymu cez rameno.
„S- Sa- Sam- Samael?" spýtal sa prekvapene Amitiel. Odstrčil Zacharyho a podišiel k Samaelovi.
„Čo tu do čerta chceš!?" skríkol po ňom. Samael sa trochu stiahol a o krok ustúpil. Amitiel sa potom pozrel na Jefischu.
„Ou.. Aj ty?" spýtal sa otrávene.
„Amitiel neber si to zle. Ja, teda Jefischa..."
„Nechcem počuť ani slovo z tvojich úst. Si len prekliaty, klamársky, padnutý anjel!" zavrčal naňho Amitiel. Zachary nemal ani tušenia čo sa deje. Ako vie Amitiel, že je anjel? Kládol si otázku.
