My Fallen Angel

VII

(obrázok - Kokabiel - anjel princ hviezd, padlý anjel "hviezda Boha")

Zachary naštvane odvrátil zrak. Nemal rád objatia a dotyk niekoho cudzieho. Všeobecne mu to bolo nepríjemné, ale mal aj zlé skúsenosti. Amitiel sa pozrel na Zacharyho a nechápal prečo je naštvaný. Chcel sa niečo spýtať, ale radšej nič nepovedal. Bál sa, že by dostal pozitívnu odpoveď. A presne to nechcel. Ustarostene sa pozrel na Jefischu, ktorá ho pohladila po chrbte. No Amitiel sa nedal, lebo ešte stále bol naštvaný na Samaela. Prudko sa postavil od stola. Stolička, na ktorej sedel s rachotom spadla na zem. Zacharyho to trochu vystrašilo. Vždy keď počul rachot jeho otec bol naštvaný. A vždy to schytal len on. Nikdy nezbil matku alebo Amitiela, vždy to bol len on. Tlkot srdca sa mu zrýchlil a so strachom v očiach pozoroval stoličku. Nasucho prehltol a snažil sa upokojiť. Amitiel zatiaľ už vyštartoval za Samaelom. Jefischa ostala s vystresovaným Zacharym sedieť pri stole.

***

Amitiel sa zatiaľ dobyl do svojej izby kde na posteli sedel zamyslený Samael s vyšpúlenými perami. Amitiel sa vo dverách zarazil a nechápavo sa pozrel na Samaela. Zdvihol jedno obočie a zavrel za sebou dvere. Samael sa konečne otočil a diabolsky sa uškrnul. Amitiel len prevrátil očami. Zobral si stoličku, ktorú postavil pred Samaela a sadol si na ňu.

„Amitiel dlhú domu sme sa nevideli, však?" opýtal sa Samael. Amitiel si myslel, že mu jednu vrazí, ale snažil sa ten hnev ovládnuť.

„Áno, Samael. Dlho sme sa nevideli. No prečo si tu aj s Jefischou?" opýtal sa Amitiel naspäť. To Samael nečakal a zakusol si do spodnej pery.

„No... To je na dlho," povedal v skratke Samael a chcel ísť dole pokračovať v raňajkách. Amitiel ho však schmatol za tričko a posadil ho späť na posteľ.

„Samael počúvaj. Ak sa čo i len dotkneš Zachyho tak ťa zabijem. A vieš dobre, že ja to myslím smrteľne vážne," povedal temným tónom a prepaľoval ho pohľadom. Samael zodvihol obranne ruky pred seba.

„Kľud dobre? Ja sa len okolo neho „nenápadne" motám," povedal sarkasticky Samael. Amitiel myslel, že ho roztrhne na dva kusy. Nenávidel také reči.

„Samael neskús! Ak sa dozviem, že si naňho niečo skúšal tak si ma neželaj!" zvyšoval Amitiel hlas. Sám však nevedel, že už pomaly kričí.

„Amitiel, upokoj sa. A neviem ako sa to chceš dozvedieť. Dobre vieš, že ti nikdy nič nepovie," povedal naštvane Samael.

„Ale povie!" protestoval Amitiel ako malé dieťa.

„Nepovie a viem to. Ty nemáš ani tušenia na čo myslí a čo robí tak ako by si sa mohol dozvedieť o tom, že som naňho niečo skúšal?!" kričal Samael. Hádali sa v izbe ešte asi hodinu keď sa Samael preriekol a povedal niečo čo nemal.

„Kurva! Tvoj brat sa do piče reže a ty o tom nevieš ani hovno!" vybuchol od hnevu Samael. Keď si to však uvedomil unavene si pretrel oči.

„Toto som nechcel A...,"

„O- on sa... Prečo?" Amitiel sa pozrel so smutnými psími očami na Samaela. Samael sa mu pozrel do očí, no hneď sa pozrel inam a vzdychol si.

„Nebudem ti to hovoriť ja. Spýtaj sa jeho," povedal na koniec Samael a zmizol. Amitiel dobre vedel, že anjeli, démoni aj padlý anjeli sa dokážu teleportovať na miesta kam chcú. Vedel, že mohol ísť za ním, ale nešiel. Šiel radšej dolu za Zacharym a Jefischou.

***

„Takže... Zachary ako to tu... funguje?" spýtala sa neisto Jefischa. Zachary sa na ňu nechápavo pozrel. Naklonil hlavu na bok a pozoroval ju pohľadom.

„Veď vieš. Aké to tu je, ako sa ľudia správajú a tak," vysvetlila mu.

„Ach tak," vzdychol si Zachary a pozrel sa jej do očí. Nevedel ako by začal. Chvíľu rozmýšľal ako by to vysvetlil.

„No... Niektorí ľudia sú veľmi milí. To sú najlepší priatelia alebo tak nejak, no predpokladám, že to ste mali aj v nebi," povedal zamyslene. Jefischa len prikývla, „no a potom sú tu ľudia, ktorí ťa... nenávidia. Vždy si nájdu nejakú výhovorku prečo ťa neznášajú, ale na to si zvyknete." Vysvetľoval Zachary celkom pokojne. Jefischa počúvala každé jedno slovo. Bola veľmi zvedavá aké je to na zemi, lebo tu bola po prvýkrát.

***

Jebnutý Amitiel. Toľkokrát som mu už pomohol a stále ma nenávidí. Ja sa na to môžem vyjebať! Naštvane si kričal v duchu Samael. Prechádzal sa po streche kde sa prvýkrát stretol so Zacharym. Naštvane kopol do škridiel, ktoré sa s rachotom rozbili na zemi. Samael však iba prevrátil očami a prechádzal sa hore-dole. Nenávidím ho! Kedy naňho už konečne zabudnem? Zúfalo si sadol na strechu. Bol na tom ešte horšie ako Zachary. Lenže Zachary nemal problémy v láske. Samael si hlavu opieral o kolená. Veľmi mu neprospievalo keď bol sám. Bolo to preňho ešte horšie ako keď bol poslaný do pekla. Zrazu sa však pred ním niekto objavil. On si však nikoho nevšímal. Bol až príliš hlboko vo svojich myšlienkach. Život nie je fér! Kričal si v duchu Samael.

„Ale veď to už dávno vieš či nie?" spýtal sa neznámy hlas. Samael sa však znechutene pozrel hore. Prevrátil očami a pozeral sa do neba. Oblaky vyzerali, že každú chvíľu by mohlo snežiť.

„Kokabiel... Čo tu chceš?" spýtal sa otrávene. Kokabiel sa však len usmial a nič nepovedal. Sadol si vedľa Samaela a pozeral sa naňho. Samael sa naňho otočil a zamračil sa.

„Prestaň," zavrčal Samael.

„Veď nič nerobím. Ale teraz vážne. som tu lebo ma poslal Lucifer, že ťa mám priviesť späť," odvetil mu úplne vážne a snažil sa ho prehovoriť, aby išiel s ním. Samael sa však už rozhodol.

„Nikam nejdem. Mám tu istý plán," odvetil Samael úplne mimo. Kokabiel sa naňho nechápavo pozrel.

„A čo je prednejšie ako rozkaz od Lucifera?" spýtal sa. Samael sa mu zahľadel hlboko do očí. Druhý anjel, padlý anjel alebo démon si dokázal tak prejsť spomienky alebo minulosť iného. Kokabiel pochopil čo má v pláne, no stále mu to nešlo do hlavy.

„Ty mu chceš predstaviť jeho dvojča? Vieš, že si jebnutý, že?" neveriacky sa ho spýtal. Samael iba mykol plecami.

„A? Musí sa to od niekoho predsa dozvedieť. A keď mu to nepovie Amitiel tak potom ja," rozhodol sa Samael. Kokabiel s tým nechcel mať nič spoločné tak iba zmizol. Samael sa ešte obzrel a vrátil sa späť do kuchyne.