My Fallen Angel

Minulosť

(Obrázok - Halaliel)

Samael a Jefischa boli súrodenci veľmi dlho. Samael bol vždy ten ochranársky typ. Jefischa bola skôr tá utiahnutá a plachá. Vždy sa schovávala za svojho staršie brata. Samaelovi to nevadilo, práveže bol rád. Bol rád, že mohol niekoho ochraňovať. No problém nastal, keď jedného dňa ochraňoval Jefischu pred skupinou anjelov. Medzi nimi bol aj Amitiel. To však ešte nevedel, že sa doňho bezhlavo zamiluje. Bola to láska na prvý pohľad. Nechcel si to priznať, ale myslel naňho každý deň a noc čo noc. Keď sa konečne rozhodol, že naňho zabudne znova ho uvidel s Jefischou. Vyvaľoval na nich oči a myslel si najhoršie. Prišiel k nim bližšie. Jefischa mu ho predstavila ako kamaráta. Samael bol celkom zmätený a len sa naňho neveriacky pozeral. Amitiel sa tomu zasmial. Od tej doby boli z nich najlepší kamaráti. Nič viac len kamaráti. Samael si však prial, aby medzi nimi bolo niečo viac. Vedel však, že je to proti pravidlám. Veril však, že láska je láska a je mu jedno medzi kým. Tak strašne mu to chcel povedať, ale nemohol. Každý deň keď bol s Amitielom sa snažil vyzerať čo najpokojnejšie aj keď v hlave mu vírilo veľa myšlienok. Bol však rád aspoň, že boli kamaráti. Nechcel to kaziť a tak sa snažil zabudnúť čo znamená láska. Amitiela však z hlavy dostať nemohol. Rozhodol sa, že mu to už konečne povie. Bol to však zlý okami. Kráčali vedľa seba a Amitiel stále hovoril o nejakej anjelici. Samaela to už štvalo, no snažil sa ovládať. Nepočúval ani jedno slovo. No Amitiel o nej neprestajne hovoril. To už však Samael nevydržal.

„Rachiel, Rachiel, Rachiel, Rachiel! Už mám toho dosť! Ako môžeš byť tak slepý!" kričal naňho z plných pľúc bez toho aby si uvedomil čo hovorí. Keď si to však uvedomil a pozrel na Amitiela zarazil sa. Toto nechcel.

„P- p- prepáč," ospravedlňoval sa so slzami na krajíčku.

„Mrzí ma to," s týmito slovami utiekol. Nechcel sa Amitielovi ani ukázať. Všetko pokazil. Amitiel však išiel celú cestu a za ním. Našiel Samaela ako sedí na zemi a slzy mu tiekli prúdom. Keď si Samael uvedomil, že ho niekto pozoruje zrak upriamil na osobu čo stála vedľa neho. Čo najrýchlejšie si utrel oči a uhol pohľadom. Amitiel sa len milo usmial a prisadol si k nemu. Chytil ho okolo pliec a snažil sa ho utíšiť. Samael si oprel hlavu o jeho rameno. Čakal však, že mu to bude Amitiel vyčítať. Nepovedal však ani slovo.

„Um... Amitiel chcel som ti niečo povedať," začal nervózne Samael. Amitiel sa naňho prekvapene pozrel.

„Ja... Ako ti to poviem... Sme najlepší priatelia už veľmi dlho, ale ja... ja k tebe cítim niečo viac ako len priateľstvo," dostal zo seba Samael. Amitiel sa naňho zmätene pozeral. Nevedel čo má povedať tak bol ticho. Samael to pochopil však zle. Myslel si, že ho kvôli tomu odsúdil už nadobro.

Sklonil hlavu a povedal: „Chápem, nemusíš nič hovoriť. Som len hlupák čo si myslel, že láska naozaj existuje." Amitiel sa nad touto vedou zarazil. Nevedel čo robiť. Krvou mu prúdila panika. Chytil Samaela za ruku a stiahol ho späť na zem. Samael sa naňho prekvapene pozrel. Nechápal. Amitiel sa však pozeral do zeme.

„Ty idiot aj ja ťa milujem," zamrmral si Amitiel. Samael to začul a od prekvapenia a úľavy mu podskočilo srdce. Skočil naňho a objal ho okolo krku. Amitiel sa ho snažil dostať dole, ale bolo to prakticky nemožné. Samael si položil svoju hlavu na Amitielovu hruď a započúval sa do tlkotu jeho srdca. Amitiel mal červené tváre, ale aj pres to Samaela opatrne objal okolo pásu. Chvíľu tam tak ležali a užívali si spoločnú chvíľku. Nemusela sa totiž opakovať. Mohol na to prísť nejaký archanjel a už by sa v živote nevideli. Po niekoľkých rokoch spoločného vzťahu, ktorý bol ich tajomstvom sa niečo pokazilo. Amitiel si niečo uvedomil. Uvedomil si, že Samael sa mu už vôbec nevenuje, nevšíma si ho, nevíta ho s bozkom na čele, úplne naňho zabudol. Cítil ako sa mu zlomilo srdce. Samael bol však šťastný ako nikdy predtým a Amitiela považoval za vedľajšie.

„Samael! Ja mám toho už dosť! Zradil si ma, zlomil si mi srdce a ešte sa budeš usmievať ako slniečko na hnoji? Mám toho dosť!" kričal po ňom Amitiel, „asi ti nie som dosť dobrý čo?" vzdychol si pre seba so smutným úsmevom.

„Čo?" zakričal a hodil po ňom pohár. Ten sa rozbil vedľa Samaelovej hlavy. Črepiny z poháru sa rozleteli na všetky strany. Padali na zem ako kvapky vody. Samael si to uvedomil až teraz. Hlavu sklonil k zemi a prechádzal si všetky spoločné spomienky s Amitielom. Po líci mu stiekla nepatrná slza. Padla na zem a rozprskla sa na milión ďalších. Presne to sa stalo aj jeho srdci. Dal ho Amitielovi do rúk a on ho pustil do koša. Obaja skončili so zlomenými srdcami. Jefischa si všimla, že Samael sa posledné roky chová veľmi čudne a chcela zistiť prečo. Sledovala ho aj Amitiela, no keď sa dozvedela čo je medzi nimi rozhodla sa, že to niekomu povie. A tak sa to dozvedel archanjel Halaliel. Čo znamená pán karmy. Keď sa dozvedel čo sa stalo, zavolal si oboch k sebe.

„Samael, predpokladám, že to bol tvoj nápad," povedal bezcitne. Archanjeli nemali zľutovanie nad nikým, keď mali niečo za úlohu striktne sa jej držali.

„Áno... Bol to môj nápad," priznal sa Samael smutne. Amitiel vedľa neho ticho sedel a nepovedal ani slovo. Niekde však hlboko v srdci ho to ničilo.

„Samael od dnešného dňa si padlý anjel a démon (démon - "slepý Boh"!" skríkol Halaliel. Samaela posla do pekla, čo bol jeho nový domov.

„A čo sa týka teba Amitiel, ty budeš poslaný na zem, kde sa priučíš čo znamená bolesť a čo láska," povedal bezcitne a posla Amitiela na zem. Tak sa ich životy navždy rozdelili a čakali, že sa už nikdy nestretnú.