(Obrázok - chalan s čiernymi vlasmi je Zachary)
(Prosím pustite si tú pesničku. K textu sa celkom hodí. :): Len menšie upozornenie je to alternatívny metal.)
Zachary sedel v škole na obede. Čakal kým neskončí škola a bude konečne voľný. No stále tu bol jeden problém. Jeho spolužiaci. Prišli za ním cez obed. Ich "vodca" sa opierala o stôl, pri ktorom sedel Zachary.
„Tak čo ty buzna? Už si dostal vianočný darček?" spýtal sa ho s úsmevom. Zachary mu neodpovedal a ďalej jedol.
„Hej! Počul si ma!?" skríkol po ňom. Zachary zodvihol zrak. Pozrel sa mu chladne do očí. Nemal na tento cirkus náladu. Chlad z jeho ametistových očí všetkých prepaľoval. Oni sa ho však vôbec nezľakli. Naopak. Ešte viac ich to vyprovokovalo.
„Fialo očka! Nehnevaj ma!" kričal po ňom.
„Joe, prestaň. Mám ťa plné zuby," ticho zasyčal Zachary. Joe zdvihol jedno obočie. Ostatní ich len sledovali akoby predvádzali nejakú hru. Toto však hra nebola. Joe jednou rukou ukázal ostatným, aby ho chytili. Všetci ho na povel počúvli. Chytili Zacharyho pod ramenami a okolo krku. Tak aby sa nemohol hýbať. Zachary sa však snažil vyslobodiť, no bola to márna snaha. Čím väčšmi sa snažil tým silnejšie ho držali. Joe im ukázal prstom kam ho majú odniesť. Zachary nerád robil to čo mu prikázali, ale ak by to nespravil skončilo by to horšie ako len modrinami. Vzpieral sa, no oni boli silnejší a odvliekli ho na záchody. Joe za nimi prišiel o niečo neskôr. Keď sa však zjavil bol riadne naštvaný.
„Pustite ho...," povedal ticho, no naštvane. Chalani ho čo najrýchlejšie pustili a odstúpili. Joe sa naňho vražedne pozrel.
„Ták... Zachary, Zachy, Zachýček, Zacharýk... Čo s tebou spravím," s úškrnom sa pozeral na Zacharyho. Ten sa mu len chladne zahľadel do očí. Joe ho chytil za bradu a chcel mu niečo šepnúť do ucha, no nestihol to. Zacharymu mu napľul do tváre. Joe reflexne zavrel oči a hlavu rýchlo otočil. Zachar sa však trafil na jeho líce. Joe si utrel slinu a so psychopatickým úškrnom sa naňho pozrel. Chytil ho pod krk a zdvihol na nohy. Zachary len nervózne prehltol.
„Ty malý, zbytočný skurvy syn!" predzedil pomedzi zuby Joe. Keď však potlačil hnev s úsmevom sa naňho pozrel.
„Tak... Chlapci," pozrel sa za Zacharyho na partiu, „môžme začať. Kto bude prvý?" Joe mal na tvári milý úsmev. To už Zachary vedel, že niečo je zle. Chcel sa mu vyšmyknúť, no nešlo to.
„Kamže? Tu budeš," Joeovi myklo kútikom úst a pritlačil Zacharyho k zemi tak, že mu stlačil medzi kľúčnu kosť. Zachary bolestne padol na zem, no nevydal ani hlásku. Chalani z partie ho obstúpili do kruhu a Zachary bol v strede. Mlátili ho až do krvi. Bolo im jedno ak mu aj zlomili nejakú kosť. Najradšej by sa ho zbavili. No Joeva provokovalo len jedno. Zacharyho dokonalé fialové oči. Preto ho vždy mlátil do hlavy s myšlienkou, že mu môže vypichnúť oko. Zachary bol však v stehu a vedel, že tvár si má zakryť. Keď partia chalanov videla, že Joe sa pustil do svojho kola všetci od Zacharyho odstúpili. Joe sa diabolsky usmial a udrel si päsťou do dlane. Každý úder bol silnejší ako ten predtým. Zachary od bolesti a vyčerpania spadol na zem. Chúlil sa do klbka akoby mu bola zima. Keď Joe videl. že na dnes už nič neznesie vzpriamil sa a pozrel sa na Zacharyho.
„Kto bude teraz drzí?" spýtal sa sarkasticky. Ešte raz kopol do Zacharyho a odišli. Keď sa Zachary spamätal postavil sa, umyl sa a odišiel domov. Bola to jeho bežná rutina. Prísť do školy, nechať sa zmlátiť, ísť domov, klamať, dať si sprchu, večeru a ísť spať. To bol Zacharyho bežný deň. No dnes mali byť Vianoce. O jednu starosť viac. Prišiel domov celý zničený. Prvé čo spravil bolo zakryť všetky stopy po bitke. Obviazal si hlboké škrabance a leukoplasty na odreniny. Do večere mal čas. Amitiel mal prísť až o štvrtej a boli ešte len dve. Nevedel čo má robiť tak len ležal v posteli a rozmýšľal. Čo nebol najlepší nápad, lebo začal rozmýšľať nad zmyslom života, čo ho iba presvedčilo, že je zbytočný. Aby nad tým nepremýšľal vzal si mobil, dal si slúchadlá a pustil si pesničky. Nevedel čo pustiť tak náhodne klikol. Pieseň mu začal hrať v ušiach. Tú pieseň mal celkom rád tak ju nechal hrať. At My Worst od Get Scared. Mal rád ich hudbu, pripomýnala mu, že nie je jediný kto neznáša tento svet a prežíva bolesť. Vôbec si neuvedomil koľko je hodín až keď nezačul svoje meno. Otvoril oči a uvidel Amitielovu tvár príliš blízko k tej svojej. Trochu sa strhol a posadil sa.
„Ahoj, ako bolo v škole dnes?" prezrel si ho Amitiel s úsmevom, no keď uvidel všetky tie modriny na jeho tvári zarazil sa.
„Kto to spravil?" opýtal sa dotieravo. Zachary sa mu otočil chrbtom. Znovu si nasadil slúchadlá, zapol hudbu a snažil si ho nevšímať.
„Nikto...," odvetil ticho. Amitiel ho takto nerád videl. Nechal ho však tak.
***
O niekoľko hodín prišli aj jeho rodičia, ktorí sa pohádali už len v chodbe. Dobre vedel, že na Vianoce aj na ostatné sviatky môže zabudnúť. Kedysi ich slávili, no po rozvode sa to zmenilo. Vzdychol si a pobral sa za Amitielom. Zaklopal na dvere. Amitiel ho zatiahol dnu a obaja sa posadili na zem. Amitiel sa milo usmieval a podával mu darček. Zachary sa zarazil.
„Veselé Vianoce," zaželal mu Amitiel. Zachary otvoril malú škatuľku, v ktorej našiel zlatý prívesok s krížikom. Zachary sa usmial. Prisunul sa k Amitielovi a objal ho.
„ Ďakujem. Šťastné a veselé Vianoce aj tebe Amitiel," povedal a položil si hlavu na Amitielove stehno. Amitiel sa naňho milo usmieval a hladil ho po vlasoch. Bolo už neskoro a Zachary zaspal v Amitielovom lone, zatiaľ čo on zaspal v objatí.
YOU ARE READING
My Fallen Angel
Fantasy„Padavka...," vzdychol si jeho otec, „si ty vôbec môj syn?" Pustil ho a odišiel si sadnúť. Zachary sklopil zrak. Rukávom si utrel slzy, ktoré mu ostali v očiach. Vzal do ruky vidličku a snažil sa niečo zjesť. Znechutilo sa mu všetko čo robieval s ro...
