(Prepáčte, že to trvalo tak dlho, ale... No proste blbé dni, problémy a tak. Užívajte časť. :): )
***
Zachary sa rozprával s Jefischou, keď si uvedomil, že zabudol ísť do sprchy.
„Um... Jefischa? Bude ti vadiť ak sa pôjdem osprchovať?" spýtal sa trochu nervózne. Ona sa však len usmiala a prikývla. Zachary si od úľavy vydýchol a namieril si to ku schodom. Keď stál na druhom poschodí počul ako sa Amitiel hádal so Samaelom. Celkom ho to mrzelo, ale vedel, že on za to nemôže. To bolo asi prvýkrát keď sa niekto hádal a on za to nemohol. Vošiel do izby a vzal si veci na prezlečenie. Uterák mal už prichystaný v kúpeľni. Lepšie povedané, včera ho tam zabudol na radiátore. Opatrne prešiel do kúpeľne a zamkol za sebou. To už hádka medzi nimi vybuchla. On ich však nepočul. Vyzliekol sa a postavil sa do studenej vane. Trochu ho striaslo, no hneď ho to prešlo. Pustil vodu. Nevedel však, že úplne vrelá a skoro vyskočil z kože.
„Páli, páli, páli, páli!" zasipel od bolesti, lebo tá voda neskutočne pálila. Nastavil si primeranú teplotu a nechal kvapky vody, aby mu stekali po tele. Chvíľu tam len tak stál a rozmýšľal. Vodu, more a oceán proste miloval. Miloval to tajomno čo sa skrýva na dne oceánu a mora. A toto bola taká menšia alternatíva, ktorú mohol mať doma. Mohli mať síce aj bazén, lenže pre jeho rodičov to bolo zbytočné. Keď si uvedomil, že tam stál asi pol hodinu zastavil vodu a vyšiel von. Utrel sa uterákom, ktorý bol ešte stále na radiátore. Obliekol si veci, odomkol a vyšiel von. Zrazu začul nejaký hluk na streche. Utrel si vlasy a vošiel do svojej izby. Prešiel k oknu a pozrel sa von či niečo neuvidí. Do očí mu udrel Samael ako sa rozprával s niekým koho nepoznal. Nevedel ani rozoznať či je to anjel alebo démon, alebo padlý anjel. Nechal to tak a odišiel do kuchyne. Pomaly kráčal po schodoch dolu. Zrazu však začul tlmené hlasy.
„Ale veď mne sa zdal celkom v poriadku?" ozval sa dievčenský hlas.
„Zdanie však často klame," povedal niekto hlbším hlasom. Zachary už vede, že sa Amitiel rozpráva s Jefischou. Nevedel však o čom. Rozhodol sa, že bude ešte chvíľu načúvať.
„Ale prečo by to robil?"
„Neviem."
„Tak logicky. Prečo by sa niekto rezal?" Keď Zachary začul túto otázku vydesil sa. Nemal ani poňatia, že to niekto vie okrem Samaela. Je len jedna možnosť ako by sa to dozvedel. A to od Samaela. Rozmýšľal Zachary v hlave. Bol naštvaný na Samaela, ale zároveň sa bál čo mu povie Amitiel. Teraz už vedel, že je anjel a anjeli takéto spávanie netolerujú. Otočil sa späť ku schodom. Čo najrýchlejšie vybehol po schodoch do svojej izby. Zamkol za sebou dvere a podišiel k oknu. Už dlhé roky vedel, že sa neho dostane z domu bezpečne a môže ujsť. Aj teraz plánoval spraviť to isté. Otvoril okno, sadol si parapetu a chcel skočiť. No keď sa obzrel uvidel Samaela. Od šoku skoro spadol. Nervózne sa pozrel na Samaela . Ten k nemu len podišiel a milo sa naňho pozrel.
„Zachary čo robíš?" spýtal sa Samael. Zachary sa nervózne pozrel inam. Zakusol si do pery a pozrel sa mu do očí.
„J- ja..."
„Si na úteku, že?" spýtal sa Samael vážne. Zachary sa trochu naštval, že vedel čo si myslí. Nechcel, ale prikývol. Samael sa len usmial.
„Choď ja zdržím Amitiela a Jefischu," povedal Samael a zmizol mu pred očami. Zacharyho prekvapilo, že mu chce Samael pomôcť, ale bol mu vďačný. Pozrel sa na zem a zoskočil. Dopadol na nohy aj na ruky, ale neublížil si. Obzrel sa, ale keď nikoho nevidel tak sa rozbehol preč.
***
Samael sa objavil pred Amitielom a Jefischou. Obaja čakali však na Zacharyho. Spýtavo sa pozreli na Samaela.
„Kde si bol?" opýtal sa naštvane Amitiel.
„Prečo ťa to trápi? Prišiel za mnou niekto," poznamenal Samael a posadil sa ku stolu. Vzal si jednu z palaciniek a pokračoval v raňajkách. Amitielovi vrela krv v žilách od zlosti. Už naťahoval ruky a chcel ho uškrtiť, ale ovládol sa.
„Kde je Zachary?" spýtala sa tento raz Jefischa. Samael sa na ňu pozrel a pokračoval ďalej v jedení.
„Haló je to dosť dôležité Samael. Kde je," poznamenal Amitiel. Samael iba mykol plecami. Keď dojedol postavil sa od stola a chcel odísť, ale Amitiel ho chytil za tričko. Stále sa však pozeral do zeme. Samael sa mu pozrel na vlasy. Nevedel čo od neho chcel tak len čakal.
„Spravím čokoľvek...," zamrmlal Amitiel. Samaelovi to bolo však jedno. Nežiadal od neho nič.
„Amitiel ja nič nechcem. A viem, že Zachy sa sprchoval, no neviem či tam ešte je," podotkol Samael akoby o ničom nevedel. Keby sa nestal padlým anjelom tak by nikdy v živote neklamal, no mohlo to byť aj horšie. Amitiel ho pustil a bleskovo utekal do kúpeľne. Nikto tam však nebol. Samael zatiaľ ostal ešte chvíľu dole s Jefischou. Tá ho prepaľovala pohľadom.
„Ty niečo vieš, však?" spýtala sa ho podozrievavo. Samael sa na ňu pozrel so zdvihnutým jedným obočím, usmial sa a zmizol. Jefischa tam ostala zmetene stáť.
***
Zachary prešiel dlhý kus cesty kým neprišiel k lesu. Zastal na jeho začiatku a vydýchal sa. Keď sa uistil, že ho nikto neprenasleduje pokračoval hlbšie do lesa. Obzeral si všetky časti lesa. Každý strom, každý krík. Poznal to tam naspamäť. Bolo to také jeho tajomstvo. Len on a les o tom vedeli. Prešiel okolo brezy a prišiel na čistinku na ktorej rástla veľká vŕba. Nikdy by o tom mieste nevedel keby sa jeho rodičia nerozviedli. Podišiel k vŕbe a rýchlo a hladko na ňu vyliezol. Sadol si na konár a pozeral sa skrz konáre na oblohu. Zavrel oči a predstavoval si tie pekní časy kedy bolo všetko nádherné. Bolo ich síce málo a vždy ho priviedli k slzám, ale nikdy na ne nezabudne. Spomenul si ako s Amitielom chytali na záhrade motýľov. Vždy ich mal veľmi rád a vtedy mal príležitosť ich chytiť. Keď jedného konečne chytil zistil, že mu ostala farba z krídiel na rukách. Tak veľmi sa bál, že mu ublížil, že začal plakať. Amitiel k nemu hneď pribehol a snažil sa ho upokojiť. Lenže to veľmi nepomohlo. Zachary si myslel, že mu ublížil a motýľ umrie. Amitiel si však toho motýľa vzal do ruky, prešiel mu po krídlach a motýľ odletel. Zachary sa na to pozeral ako na zázrak teraz to však už chápal. Teraz keď vedel, že Amitiel je anjel dávalo mu to zmysel. Otvoril oči a zamyslel sa. Prečo mi povedali Zachariel? Anjeli sa väčšinou končia na –el. Znamená to, že som anjel? Nie to je blbosť. Zachary mysli na zmysluplné veci.
CZYTASZ
My Fallen Angel
Fantasy„Padavka...," vzdychol si jeho otec, „si ty vôbec môj syn?" Pustil ho a odišiel si sadnúť. Zachary sklopil zrak. Rukávom si utrel slzy, ktoré mu ostali v očiach. Vzal do ruky vidličku a snažil sa niečo zjesť. Znechutilo sa mu všetko čo robieval s ro...