31.10. Noc, ktorá je odjakživa považovaná za magickú. Pre Deana Winchestra to platí stonásobne, preto sa rozhodne využiť príležitosť. Má šancu priviesť svoju drahú Lisu späť. No osud si hrá podľa svojich pravidiel. A tak na Deana čaká prekvapenie, k...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Dojedz to a bez odvrávania. O chvíľu odchádzate!" Posúril ho Dean pri raňajkách. Ben si otrávene vzdychol, ale počúvol ho a vložil si do úst ďalší kúsok chleba.
"Prídeš dnes načas?" Spýtal sa ho vzápätí s plnými ústami.
"Meškal som niekedy?" Bránil sa Dean so zdvihnutým obočím, čo mu Ben opätoval rovnakým výrazom.
"Skoro vždy."
"Dnes to stihnem. Prídem po teba do školy a odveziem ťa na tréning."
"V Impale?" Zvolal nedočkavo a uprel na neho veľké oči.
"Iste. Mám snáď iné auto?" Ben sa usmial a odhryzol si ďalší kus. Vo dverách sa zjavil Sam a prisadol si k nim.
"Čo budete loviť dnes?" Spýtal sa ho zvedavo, no namiesto odpovede znova začul Deanov hlas.
"To nie je tvoja starosť."
"Nebuď na neho tak prísny. Vieš, že to nikomu nepovie." Upozornil ho Sam a Benovi venoval úsmev.
"Ideme obzrieť starý hotel asi hodinu odtiaľto. Vraj tam straší."
"Super!" Zvolal nadšene Ben, na čo mu Dean venoval prísny pohľad.
"Viem! V škole nikomu ani muk. Nie som malý. Nikto nevie, čo naozaj robíte."
"A čo si im povedal?" Vyzvedal Sam a očami mihol na brata.
"Že máte rodinný podnik. A že lovíte jelene. Mysleli by si, že som šibnutý, keby som im povedal pravdu." Dean mu postrapatil vlasy a usmial sa.
"Šikovný. A teraz bež, strýko Sam ťa odvezie do školy a ..."
"A ty prídeš s Castielom po škole. Ak to nestihneš, príde po mňa strýko Bobby a potom ma vyzdvihneš u neho. Ak bude niekto robiť problémy, mám ho kopnúť do píšťaly a ak budem robiť problémy ja, dáš mi zaracha. Vravíš mi to každé ráno, oci. Už to viem naspamäť!" Dean sa pousmial, ešte stále si celkom nezvykol na to oslovenie otec ale páčilo sa mu to. Venoval Benovi rýchle objatie a oči z neho presmeroval na Castiela, s ktorým sa práve minuli vo dverách.
"Dobré ráno, slniečko. Zasa si si prispal."
"Vážne netuším, čo sa so mnou deje. Nikdy som toľko spánku nepotreboval."
"Odkedy sa poznáme, spíš čoraz častejšie a dlhšie."
"Asi to bude preto,... veď ty vieš." Modré oči na neho zahanbene pozreli, Dean sa pousmial a pristúpil bližšie k nemu.
"Chceš povedať, že za to môžem ja?" Zdvihol obočie a na tvári sa mu zjavil samoľúby úškrn.
"Áno."
"Tak to sme si kvit. Pretože tvojou vinou vždy meškám, keď mám ísť pre Bena do školy." Castiel sa zamračil, Dean k nemu spravil ďalší krok.
"Mojou vinou?" Lovec sa ocitol pred anjelom, pomaly ho chytil okolo pása a pritiahol si ho k sebe.
"Tvojou, Cas." Anjel sa pousmial a Dean mu v tej chvíli vtisol na pery bozk.
"Dean?" Ozval sa za nimi Samov hlas.
"Áno?" Obrátil sa k nemu zvedavo.
"Ben nemá desiatu." Dean privrel oči a vzdychol si.
"Kúp mu niečo cestou, ale žiadny koláč! Aj keď ťa bude prosiť." Sam sa pousmial a potriasol hlavou, potom sa pobral naspäť.
"Ty si dáš koláč vždy, keď máš príležitosť a jemu to zakazuješ?" Spýtal sa ho nechápavo Cas.
"Na koláč chodíme zásadne vždy spolu. Je to... naša vec." Melancholicky sa usmial a Castiel sa pobral von z kuchyne.
"Aký prípad máme na dnes?"
"Agent Presley, Seger a McCourtney si pôjdu obzrieť starý hotel."
"Straší tam?"
"Podľa toho, čo vravela Helena, zrejme áno."
"Ako sa jej darí?" Zaujímal sa Castiel. Od tej noci, keď ho zachránila ju nevidel.
"Dobre. Zdá sa, že bude náš ďalší informátor."
"Fajn. Tak poďme." Anjel zamieril k východu, ale Dean ho chytil za ruku.
"Nemusíme sa ponáhľať. Sam odvezie Bena do školy a vráti sa sem. Ešte máme chvíľu čas." Znova si ho k sebe pritiahol, Cas naklonil hlavu na bok s vyčítavým pohľadom.
"Dean!"
"O pár dní sú Vianoce. Mohol by som si vybrať svoj darček skôr." Lišiacky sa uškrnul, Cas sklonil zahanbene hlavu.
"Dean!"
"No tak, Cas. Vieš, že som do teba blázon." Šepol mu s ústami pritisnutými k uchu a vzápätí ho pobozkal na krk.
"Vždy dostaneš, čo chceš." Odvetil mu zatiaľ čo mu lovec vyzliekal plášť.
"Vedel som, že mi neodoláš. Nikdy mi neodoláš."
"A mám snáď šancu?" Ozval sa beznádejne, Dean mu pozrel do očí a potriasol hlavou. Potom sa usmial, čo mu anjel rýchlo opätoval a nechal sa za ruku odviesť chodbou až do Deanovej izby.
Keď sa Sam vrátil, v bunkri vládlo ticho. Nemusel veľmi premýšľať, aby vedel, kde sa nachádzajú tí dvaja. Sadol si teda za stôl a začítal sa do spisu, ktorý tam nechal večer.
"Môžeme vyraziť?" Zvolal na neho Dean spokojne, keď a konečne objavil aj s Castielom za sebou.
"Čakal som len na vás." Poznamenal uštipačne Sam.
"Mali sme...nejaké neodkladné záležitosti." Vyhovoril sa Dean pohotovo.
"Dean a ja sme..."
"Ja viem, Cas!" Zastavil ho Sam rýchlo a pobral sa ku dverám, Dean venoval anjelovi vyčítavý pohľad.
"Ešte ťa toho musím toľko naučiť. Pravidlo číslo jedna - nikdy nehovor môjmu bratovi, čo sme robili u mňa, okej?"
"Dobre. Ale bolo to úžasné, prečo o tom nesmie vedieť?"
"Tieto veci, sú len medzi nami, Cas. Jasné?"
"Jasné." Prisvedčil, hoci aj tak celkom nechápal, prečo je to nevhodné. Dean sa len pousmial a vzal ho za ruku.
Sam mu pred vchodom podal kľúče, Dean držal Casovu dlaň vo svojej až kým neprišli k autu. Usadil sa za volant, brat po jeho boku. Než naštartoval, zdvihol oči do spätného zrkadla, v ktorom na neho hľadeli modré oči. Anjel sa jemne pousmial, čo mu Dean oplatil rovnakou kartou. Vzápätí sa ozval motor jeho krásky a on šliapol na plyn.
Impala vyrazila za ranného slnka po ceste vpred. Z rádia sa ozývala jedna z Deanových obľúbených rockových klasík a on spolu s bratom a milovaným anjelom mierili k ďalšiemu prípadu.
