Z pohľadu Justina:
Ležal som vo svojej izbe na posteli a hral na mobile nejakú trápnu hru len aby som nestratil nervy a nevypadol z tohto domu. Nemal som už silu dívať sa na tú suku bývajúcu v tomto dome a takmer som rozhádzal celú triedu, keď som sa dnes dozvedel, že s ňou musím robiť na nejakom trápnom projekte. Školu mám totálne u riti a tento projekt ešte viac.
Bol som už hladný ako vlk tak som sa nakoniec rozhodol vybrať sa do kuchyne.
Zliezol som dole schodmi a namieril si to k polici s pečivom pri ktorej stála Olivia a mastila si nejakú nátierku na chlieb. Hneď ako som ju zbadal som sa chystal otočiť sa ale kašlal som na to a postavil sa hneď vedľa nej a začal si krájať svoju bagetu.
Medzi nami bolo ticho až kým ho na moje prekvapenie neprerušila.
„Už ti povedali, že máme spolu robiť projekt na francúzštinu?“ zamrmlala no neodvrátila pohľad od stola.
Najprv som chcel ostať len ticho no prišla mi to čudné.
„Hej.“ Odvrkol som.
„A?“ nadvihla obočie a otočila ku mne hlavu.
„Čo a?“ odvrkol som a zvýšil na ňu hlas.
Chvíľu ostala ticho no potom sa zase odvážila. „Kedy s tým začneme?“
Nadvihol som obočie a zasmial som sa. „Kedy s tým začneme? Ja sa nechystám začínať s ničím.“
Dívala sa do zeme a zase sa na chvíľu odmlčala.
„Máme to robiť spolu. Ak si myslíš, že toto som vymyslela ja tak si na omyle. Myslíš si, že ja to s tebou chcem robiť? Mne tu ide len o školu, pretože na rozdiel od teba chcem mať dobré známky.“ urazene povedala bez naviazania očného kontaktu, schmatla svoj chlieb zo stola a odišla do svojej izby.
Kurva! Vyjebaná škola, vyjebané dievča, vyjebaný život a vyjebaný dom! Už viac nevládzem.
Posadil som sa na linku a pchal do seba bagetu. Aspoň jedlo tu bolo jedno pozitívum.
Vedel som že Olivia bola šprtka ktorej záležalo na škole, čoho som ja bol pravý opak. Nudil som sa ako sviňa, a aj keď ma nasrala ako dlho nikto, rozhodol som sa možno sa tak trochu na ten projekt pozrieť.
Pred dverami jej izby som chvíľu stál a nechápal som tomu čo idem spraviť no nakoniec som si to odôvodnil tak, že sa idem len pozrieť ako jej to ide, veď predsa z toho dostanem známku aj ja tak mám právo vidieť to.
Mierne som otvoril jej dvere aby sa spravila len mierna škára, akurát na to, aby som cez ňu mohol nakuknúť dnu.
Olivia ležala na bruchu a pred sebou mala notebook do ktorého mala zabodnutý pohľad a svojimi malými rúčkami klikala na rôzne stránky.
Vlasy mala rozstrapatené v neúhľadnom cope a pri jej sústredenosti špúlila svoje srdiečkové pery. Na sebe mala obyčajné biele tielko a čierne legíny, ktoré jej pekne tvarovali zadoček.
Bieber spamätaj sa.
Otvoril som dvere trochu viac, vošiel dnu a jemne zakašlal aby si ma všimla. V momente na mňa otočila hlavu a prekvapenosť na jej tvári sa nedala nevšimnúť si.
„Ja.. Pred dvomi rokmi som bol v Paríži tak myslím žeby som vedel pomôcť.“ Zakoktal som a mal som chuť otočiť sa a vypadnúť.
Stále sa na mňa len pozerala, nakoniec sa jemne usmiala a otočila hlavu späť k notebooku.
To že nepovedala nič som bral ako že môžem pomôcť.
Pomaly som k nej prišiel a prisadol si ku nej na dlážku.
„Myslím, že tento úsek by sme tam mohli dať.“ Ukázala prstom a jej dokonale upravený necht sa dotýkal obrazovky.
Robil som sa že čítam a po chvíli som len prikývol načo to ona hneď skopírovala.
Pozoroval som jej prsty behajúce po klávesnici a ani neviem prečo ale už vôbec som na ňu nemal hnev. Zrak mi prešiel trochu vyššie a všimol som si malé modré ranky na jej zápästiach. V hlave sa mi znovu celé odohralo to ako som si na nej vybil zlosť.
V hrdle sa mi spravila hrča a na silu som prehltol slinu.
„Odpustíš mi to?“ vypadlo zo mňa ani neviem ako. Otočila hlavu, zapozerala sa mi do očí a nevyšlo z nej ani trochu niečoho čo by som mohol rozoznať ako áno alebo nie.
„To všetko čo som ti spravil. Mrzí ma to.“ Pokračoval som a ona sa stále na mňa ticho dívala. Po chvíli sa spamätala, otočila hlavu späť k obrazovke a potichu odvrkla. „Porozmýšľam o tom.“
Vedel som že má byť prečo na mňa naštvaná a že som to prehnal aj keď som jej povedal nech nič také nikomu nerozpráva. Je dievča, ústa sa im nezatvoria.
Jej prsty šikovne hľadali stránky a kopírovali všetko, čo sme si mysleli že by tam pasovalo. Ukazoval som jej nejaké veci, keď sa odrazu naše ruky dotkli. Olivia tú svoju hneď odtiahla a všimol som si ako sa začínala červenať.
Pokračovali sme akoby sa nič nestalo ale obidvoch nás to trochu rozhodilo, vlastne ani neviem prečo.
Zase som sa cítil ako pred tým keď sme spolu pozerali filmy, mal som zase chuť svoj čas tráviť s ňou a byť pri nej.
Bolo už fakt dosť neskoro keď sme projekt uložili a asi s ním aj skončili.
„Učiteľke sa to bude páčiť.“ Povedala a žmurkla na mňa.
„Áno, možno bude tak nadšená že začne cvičiť a vojde sa do dverí.“ Podripol som načo sa Olivia roztomilo zasmiala. Bol som rád keď som videl ako sa usmieva a mal som spokojný pocit.
Postavil som sa a namieril k dverám. Niečo ma ako keby otočilo a musel som sa opýtať.
„Nešla by si zajtra po škole niekde von?“ neisto som sa opýtal a dvíhal si nohavice ktoré mi padali zo zadku. Neverím tomu čo som práve povedal.
Oliviu to asi mierne zaskočilo no napokon sa usmiala. „Pôjdem rada.“
Podskočilo mi srdce a chcel som začať tancovať a tým som si vlastne uvedomil že mi na tom dievčati záleží. Otvoril som dvere aby som odišiel keď ma ešte zastavila.
„Justin?“
„Áno?“ opýtal som sa.
„Odpúšťam ti.“
