Z pohľadu Olivii:
„Bože Olivia! Strašne som sa o teba bála.“ Hodila sa mi okolo krku Gabriella hneď ako som prišla z nemocnice.
„Je ti lepšie?“ starostlivo sa ma opýtala, keď ma konečne pustila.
Či mi je lepšie? Možno som bola v poriadku ak ide o to či som zdravá, no ak ide o to či som šťastná, radšej sa nebudem vyjadrovať.
„Hej.“ kývla som hlavou, no asi to nebolo dosť presvedčivé. Stále mi bolo čudné rozprávať sa s ňou po takom čase a po všetkých veciach čo sa zatiaľ stihli stať.
„Bude lepšie ak si sadneš.“ Mykla hlavou k gauču.
„Nepotrebujem sedieť. Som v poriadku.“
„Neznelo to príliš pravdivo.“ Gabriella sa zamračila.
„Poď radšej do izby.“ Skočila som jej do reči a obe sme mierili k mojej izbe.
„Mrzí ma, že kvôli mne sa celá škola dozvedela, že Justin je kriminálnik i keď to nie je pravda.“ Zamrmlala keď sme prechádzali po chodbe.
Mhm, tiež by som tomu rada verila.
„To je v pohode.“ Povedala som keď sme vošli do mojej izby, zabuchla som za sebou dvere a rozvalila sa na posteľ. Gabriella si sadla na gauč oproti.
„Myslím to vážne, bolo to hlúpe.“
„A ja myslím vážne, že ti odpúšťam.“ Jemne som sa na ňu pousmiala.
Už mi chýbali tie časy, keď som bola s ňou a mohli sme sa rozprávať o hocičom aj keď teraz som nemohla len tak vypluť: „Hej! Justin kradol a v skutočnosti je naozaj kriminálnik, hurá!“ Nedalo sa to.
„Tvoja mama mi povedala o tom ako ťa Justin uniesol a... Asi som sa mýlila, keď som ti vravela nech po ňom skočíš lebo je sexy.“ Mierne nadvihla kútiky úst.
To už sa všetci zbláznili?
„Gab, niečo ti poviem.“ Pomrvila som sa na zadku a pripravovala na to čo práve idem povedať. „Justin ma neuniesol ani nič podobné.“
Na jej tvári sa zjavilo najprv nepochopenie no nakoniec sa zasmiala. „O čom zase kecáš?“
„Vážne ti to musím vysvetlovať?“ pregúľala som očami.
„No to teda musíš, dievča. Chcem všetko vedieť.“ Zaškerila sa Gabriella a nastavila uši.
Zhlboka som sa nadýchla a chvíľu bola ticho, kým som začala.
„Otec prišiel na to že ja a Justin sme spolu...“
„Čože?!“ vykríkla a jej ústa spravili písmeno O.
„Neteš sa vopred.“ Prevrátila som očami. „Povedal mu, že si má odo mňa spraviť odstup a keďže to Justin nespravil, môj milovaný ocko sa naštval a chcel Justina poslať späť do basy. Aj by tak spravil keby sa Justin nerozhodol utiecť.“
„A teba uniesol, dal do mecha a prepašoval ťa s ním.“ Dokončila ma Gabriella a stále mala pootvorené ústa.
„Si strašná.“ Prevrátila som očami a mierne som sa usmiala. „Chceš to počuť alebo nie?“
„Už som ticho.“ Zakryla si ústa rukou a ja som pokračovala.
„Hovoril mi nech s ním nejdem no ja som sa natrepala k nemu do auta bez jeho vedomia a dostali sme sa do Paríža. Nikto ma preboha neznásilnil!“ krútila som hlavou.
