Opposite Attractions 22

834 32 2
                                    

Z pohľadu Olivii:

Trochu som sa mrvila, keď som konečne rozlepila oči a zistila som, že som v posteli sama. Na um mi hneď prišlo naše malé šantenie s Justinom a v momente som sa usmiala. Určite som bola červená ako paprika.

Hlava sa mi pootáčala na každú stranu izby no nevedela som ho nájsť. Pohľad mi padol na starý gauč oproti posteli na ktorom bol skrčený papierik. Stavila by som sa že tam včera nebol.

Ruky som dala nad hlavu, trochu som sa ponaťahovala a vyskočila z postele zo zvedavosti čo je na papieriku. Perinu som si vzala zo sebou, keďže tu nebolo príliš teplo a preplietala som nohy až kým som v ruke nedržala poskladaný zdrap, ktorý som otvorila a začala čítať.

Trochu neúhľadné, krivé písmo sa mi vrývalo do očí. „Nechcel som ťa budiť keď si tak krásne spala. :) Išiel som len niečo vybaviť, hneď som späť. Justin xX“

Chvíľu som sa na papierik usmievala, potom som ho položila späť a vybrala si nejaké veci na oblečenie z tašky. S vecami som vyšla na chodbu, kde som očami hľadala starú pani zo včerajšieho večera.

Zbadala som ju na konci chodby ešte vo vybledlom župane a strapatými pozostatkami vlasov. Pokojne si chlipkala čaj.

„Dobré ráno.“ Pozdravila som sa a neisto som kráčala smerom k nej.

„Ach. Dobré ránko. Ako ste sa dnes v noci vyspali mladá slečna?“ pomaly ku mne zdvihla zrak a vedela som, že čokoľvek pravdivé by ju asi nepotešilo.

„Celkom dobre.“

„Tak to som rada.“ Usmiala sa a znovu si odpila zo šálky.

„Vlastne som sa prišla opýtať či by som nemohla použiť sprchu, ak tu nejakú máte.“ Nevinne som zamrmlala a poškrabala som sa na hlave.

Starenka sa zatvárila kyslo. „Či tu máme sprchu? Dievča moje pekné, ja v tomto hoteli bývam. Myslíš si, že nemám žiadnu hygienu?“ zagúľala očami a ja som nasilu prehltla.

„To som tým nemyslela.“ Vyhovárala som sa. „Tak môžem ju použiť, prosím?“

Šálku čaju položila na stôl pred ňou a župan si pritisla viac k sebe. „Dvadsaťtrojka na poschodí.“ Urazene odvrkla.

„Ďakujem.“

Vybrala som sa po vŕzgajúcich schodách až kým som neprišla hore. Popravde to tam nevyzeralo príliš lepšie ako na prízemí. Očami som prechádzala po dverách na ktorých bol oškrený lak až dokým mi do očí nevbilo číslo dvadsaťtri.

Chytila som do ruky kľučku a s očakávaním som otvorila dvere. Vedela som, že nemám čakať priveľa, ale trochu ma zaskočilo keď som si všimla vybité kachle na zemi a v strede miestnosti jednu zažltnutú vaňu. Na moje počudovanie tiekla teplá voda. Okúpala som sa, osušila, obliekla a keď som vošla späť do našej izby, videla som Justina sedieť na posteli.

„Dobré ránko.“ Otočil hlavu ku mne a roztomilo sa usmial.

„Ránko? Už je dávno obed ak sa nemýlim.“ Povedala som zatiaľ čo som si sadla vedľa neho.

Justinova ruka sa obmotala okolo môjho pása a pritiahol si ma k sebe. Svoje pery pritlačil k mojim a prstami mi prechádzal po chrbte, čím mi spravil zimomriavky.

„Prepáč, že som ťa tu nechal, ale myslím že týmto ťa poteším.“ Nadvihol obočie.

„Ty ma tešíš už len tým, že si pri mne.“ Vyšlo zo mňa a dala som mu jemnú pusu na líce, pod ktorou zatvoril oči. Chvíľu sa na mňa bez slov usmieval kým mi to konečne nepovedal.

„Našiel som nám byt.“ Ten chlapec sa mi sníva.

„To myslíš vážne?“ vyskočila som.

„Jasné, je to odtiaľto trochu ďalej, ale za to neďaleko eiffelovky.“

„Čože? Ja uvidím eiffelovku?“ vykríkla som a začala som behať po izbe na čo sa Justin začal smiať. V momente som aj prestala a zamrzla som. „Odkiaľ máš na to všetko peniaze?“

„Na čo myslíš?“ opýtal sa.

„Myslím na to všetko. Na letenky, taxík, hotel a teraz byt. Príde mi to na takého mladého chlapca ako si ty príliš veľa úspor naraz.“ Otáčala som hlavou a nevedela som si to vysvetliť. Neuverím mu ani slovo keď povie že si to zarobil. Toľko peňazí? Ani za svet.

Trochu sa zarazil no potom sa znovu rozrozprával. „To nech ťa netrápi, zlatko.“

„Nech ma to netrápi? Ale Justin...“

„Nechaj to tak Olivia, prosím.“ Skočil mi do reči čím ma zastavil.

Tají mi niečo? Nechcela som ho nahnevať, tak som to radšej už nespomínala ale mojej hlave to kľud rozhodne nedalo. Chvíľu sme ostali ticho.

„Môžeme sa tam ísť nasťahovať už dnes.“ Povedal bez nálady pozerajúc sa do prázdnej steny.

„Mhm.“ Zamrmlala som tiež nie príliš nadšene.

„Ak chceš vyrazíme za pol hodinu.“

„Fajn.“ Povedala som a začala som si hádzať veci späť do tašky. Postavil sa a odišiel. Proste nič nepovedal a odišiel. 

Po pár minútach sa vrátil späť s jedlom v ruke no miesto toho aby mi ho dal, položil ho na posteľ, prišiel ku mne a obmotal si ruky okolo mňa.

Keďže bol odo mňa vyšší, jeho pery mu pristáli na mojom čele a pevne ma hojdal v objatí.

„Prepáč. Nemôžem ti povedať všetko.“ Zašepkal. Opierala som sa o neho a vdychovala som jeho vôňu. Nič som nepovedala. Prečo to nemôžem vedieť? Je to niečo tajné? Dôležité?  

*** *** *** *** *** ***

Ruka v ruke sme stáli na štvrtom poschodí pred dverami a pravdu povediac som bola nervózna.

Justinova ruka sa priblížila k zámku a jedným pootočením kľúča odomkol. Dlhým krokom ustúpil dozadu a šibalsky sa usmial. „Dámy majú prednosť.“

Ticho som sa zasmiala a s jemne trasúcimi rukami som otvorila dvere do ktorých som hneď nakukla. Vkročila som na dlhú chodbu a cítila som pravý opak sklamania. V momente som vbehla do kuchyne kde nič nechýbalo. Kúpeľňa bola obrovská s veľkou vaňou. V obývačke bol pohodlný gauč s veľkou televíziou a keď som vošla do spálne, videla som veľkú manželskú posteľ s kopou vankúšov. Cítila som sa tu veľmi útulne.

„Ako vidím už si sa stihla skamarátiť s novým bytom.“ Počula som Justinov smiech zozadu a keď som na neho otočila, mal ruky dokorán. Obtočila som si ruky okolo jeho krku a Justin ma nadvihol a zatočil mnou.

„Myslím, že si nevidela všetko.“ Povedal, keď ma pustil na zem.

„Na čo narážaš?“ nadvihla som obočie.

„Choď sa pozrieť na balkón.“ Mykol hlavou smerom k dverám, ktoré boli v spálni.

Rozhodla som sa počúvnuť ho.

Odtiahla som od neho ruky a prešla som po izbe až smerom k balkóne na ktorom som otvorila balkónové dvere. Predo mnou  bol výhľad na eiffelovku.

Ostala som ako zamrznutá. „Je to dokonalé Justin.“  

Taká suchá je tá časť, ale dúfam že sa páči :) Pôvodne som miesto vety "Predo mnou bol výhľad na eiffelovku" mala tento obrázok ale tu mi to pridať nešlo :D  https://scontent-a-fra.xx.fbcdn.net/hphotos-xaf1/v/t1.0-9/387449_422352321180425_1604430741_n.jpg?oh=f42e0ea829173cd1a3c9f392d0991035&oe=547EF2C2

Odkiaľ si myslíte, že má Justin tie peniaze? určite som zvedavá na vaše názory, rada si ich prečítam v komentári :)) 

Opposite AttractionsWhere stories live. Discover now