Zouis Malikson A/B/O

11.Časť

Zayn

Bol to už asi mesiac čo som si Louiho s Thomasom odviedol domov a poviem vam Thomas rastie ako z vody. Bolo mi ľúto Louiho pretože ja som musel byť moc často a on bol na Thoma sám, tak som aj cez jeho protesty najal opatrovateľku, ktorá sa stará o Thoma 5 dní v týždni od 8:00 do 18:00.

Práve som ležal v posteli a v náručí som držal môjho Louiho. Dnes bol štvrtok a zajtra som mal ist do práce no rozhodol som sa prekvapiť moju omegu a zajtra jeho s Thomom beriem do Disneylandu keďže to je len asi 20 minut od môjho domu.

Bola asi polnoc a z detskej vysielačky bolo počuť plač, Loui sa zobudil a chcel vstať z postele no ja som ho stopol.

"Spi, idem ja"

Dal som mu pusu do vlasov a odišiel za Thomom. Zobral som ho do náručia a do úst som mu dal flašku mlieka. Po chvíli prestal plakať a zaspal, položil som ho naspäť do postele.

Vrátil som sa naspäť do našej spálne, uvidím som spiaceho Louisa. "Ako môžeš byt tak dokonalý" šepol som mu do ucha no nepočul ma pretože už spal a ja som sa rozhodol zaspať takisto.

Ráno som sa zobudil dosť skoro ted okolo 6:30. Umyl som sa a zišiel som dole. Rozhodol som sa že spravím svojmu zlatíčko raňajky do postele, nakoniec som to vzdal a nechal to na Eliota, na varenie som nikdy moc nebol. Zobral som tácku z raňajkami a odišiel do našej spálne. Po ceste som skontroloval Thoma ktorý stále spokojne spal a Loui takisto. Pomaly som k nemu podišiel a trochu som s ním mikol načo sa zobudil.

"Zee... ešte 10 minút"

"Zlatko otvor oči"

Akomile ich otvoril uvidel raňajky a rozžiarili sa mu tie modré očká.

"Zee ale to si nemusel a nemáš byt v práci?"

"Nemáš začo a áno mal ale dnes som si zobral voľno a mam pre teba este jedno prekvapenie"

"Aké ?"

"Dozvieš sa"

Usmial som sa.

"Tak teraz sa najesť a obleč sa, ja nachystám Thoma"

"Dobre"

Síce neochotne som odišiel od svojej omegy nachystať svojho syna. Obliekol som ho, nakŕmil a potom som odišiel pre Louiho.

"Nachystaný? Môžme ist?"

"Áno poďme"

Nasadol som do auta, Loui dal ešte malého do sedačky pretože ja to neviem zapínať a sadol si ku mne na sedadlo spolujazdca.

"Tak už mi povieš kam ideme?"

Musel som sa pousmial nad jeho zvedavosťou.

"Nebuď zvedavý, dozvieš sa"

"Ale kedy?"

"Keď tam budeme"

Asi za 20 minút sme zastali pred Disneylandom. Louis bol radosťou bez seba, asi tu ešte nikdy nebol. Vybral Thoma u autosedačky a dla ho do kočíka, ktorý som zobral ja a druhu ruku som si preplietol s Louiho prstami.

"Chceš zmrzlinu ?"

Spýtal som sa ho a on na mňa vyvalil ten jeho žiarivý úsmev.

"Áno!"

Skríkol. Ja som sa zasmial a podal som mu zmrzlinu.

"Louis sú tu aj jassle pre deti tak čokeby sme tam dali Thoma a užili si chvíľku len my dvaja ?"

"Znie to dobre"

Tak sme odložili Thoma v jasliach a rozhodli sme sa ist na horskú drahú. Louis sa najprv bál no potom ho to chytilo a fakt si to užil. Zrazu som započul ako niekto zakričal

"Pomoc"

Otočil som sa a chytil som Louiho ruku, uvidel som ľudí v čiernom oblečení s čiernymi kuklami na hlavách. Louisa som zatiahol za ker. On mi nervózne mačkám ruku. Započuli sme vystrel zo zbrane na čo sa Louis rozplakal.

"Zee ja nechcem umrieť a-a čo Thomas?"

"Neboj neumrieš to ja nedovolím a Thom bude v poriadku, jasle sú až na druhej strane parku"

Natisol sa na mňa a ja som ho objal. Započul som že niaky muž ide našim smerom, chcel som utiecť no bolo neskoro. Mierili na nás asi štyri pištole a ja som sa naozaj bál o Louiho. Jedne z nich zobral Louisa za rameno a ťahal ho ku skupinke niekoľkých omég ktoré boli takisto uplakané a vystrašene. Mňa chytili dvaja muži a priviazali ma ku skupinke kde sa nachádzali alfy a pár bét. V tom jeden z nich zakričal:

"Berte omegy odchádzame"

A tak sa aj stalo zobrali všetky omegy vrátane môjho Louisa a ja som tomu nezabránil, mikal som sa a všelijako hýbal telom ale lano ktorým som bol zviazaný nie a nie povoliť. Nakoniec som od vyčerpania odpadol.