Stretla som ho vo vlaku

~Wanna Be Friends?~

Hneď čo vojdeme do bistra mi do nosa udrie rôzna vôňa všeljakých jedál a rôznych korení, ktoré navzájom súperili, čo bude cítiť viac.
"Kam si sadneme?" pozrie na mňa Will hneď po tom, čo za sebou zavrel dvere. 
"Hm, predsa tam, kde vždy, do zadného boxu," odvetila som tichým hlasom a vydala sa rýchlym krokom k boxu. Cítila som sa divne, ako keby ma niekto sledoval. Nechcela som sa otáčať, to by bolo až príliš nápadné.
Sadli sme si oproti sebe. Dala by si dole kabát a pohodlne sa oprela o sedačku, ktorá bola len z imitovanej kože. 
"Čo si dáš?" 
"Bože, Will, dobre, že sme si len sadli a ty hneď toto," zasmejem sa. "Ty si dáš ako vždy, ale ja mám dnes chuť na niečo iné."
"Vedel by som ti povedať, na čo máš chuť."
Spoza jedálneho lístka som sa na neho pozrela. Usmieval sa ako slniečko.
"Perverzák," odkašľala som si a zasmiala sa.
"Som si myslel, že si si už zvykla," odvetil pokojne. 
"Na teba sa nedá zvyknúť," podpichla som ho. "Koľko si už mal priateliek za tento mesiac?"
Prepichol ma pohľadom a žmurkla som na neho. Pri Willovi sa dá úplne vypnúť a nemyslieť na nič, hlavne nie na kopec učiva, ktorý ma tento semester bude čakať. Ach, aká som nedočkavá.
"No dovoľ," pozrel sa na mňa dotknuto. "Len dve."
"Vieš, čo by bolo fajn?" oprela som sa lakťami o stôl a položila na zápästia bradu. 
"No? Tak to som strašne zvedavý, čo z teba vypadne," vydal nejaký divný zvuk pripomínajúc smiech zmiešaný s ironickým smiechom.
"Aby tvoja priateľka mala každý týždeň rovnaké meno."
"Ach, aby si bola informovaná..." nedokončil vetu, keďže k nám prišiel čašník.
"TY?!" vypadlo zo mňa a Will sa na mňa pozrel nechápavým pohľadom
"Ja?" šokovane sa spýtal.
"Čo tu robíš?" položila som otázku skôr, ako som si ju premyslela.
"Eh, pracujem?" nevinne sa usmial.
"To sa ma skôr pýtaš či oznamuješ?" jedovato som vypľula odpoveď.
"Vy sa poznáte?"Will zmätene pendloval pohľadom medzi mňa a jeho.
"Nie."
"Áno."
Prebodla som ho pohľadom. Musím sa však upokojiť, nemôžem tu robiť hysterické prednášky.
"Nepoznáme sa, možno si ma s niekým mýlite," dodala som po nejakej dobe a rýchlo pozrela na jedálny lístok, ktorý bol predo mnou. "Dám si jeden hamburger s hranolkami a k tomu colu," rýchlo si objednám, len aby nemal žiadnu príležitosť sa ďalej vypytovať, ale keď Willa poznám, on sa ma na to spýta, že kto to je.
Mlčky si zapísal objednávku a išiel preč. Will si objednal nejaké kuracie mäso a následne otočil hlavu ku mne. Pozeral sa na mňa ako na tvora z inej galaxie. 
"No?" zažmurkal očami.
"Čo?" nepríjemne som odvetila a skrížila si ruky cez prsia. 
"Kto to bol?" mávol hlavu dozadu.
"Fakt neviem, možno som si ho ja s niekým zmýlila alebo on. Celá táto situácia bola jednoducho trápna a nechcem, aby sa znovu niekedy opakovala," hovorila som pomaly a zreteľne, aby mi bolo rozumieť, nechcela som to hovoriť na dvakrát a tiež, chcela som vyzerať presvedčivo.
Asi tomu uveril, keď sa len usmial a mykol plecami. Keď nám prišlo jedlo, stále som bola ticho. Nevedela som, čo rozprávať a to sa mi pri Willovi nikdy nestalo. Najradšej som chcela zmiznúť. 
Rýchlo sme dojedli a ja som ho poslala zaplatiť. Akonáhle sa postavil, postavil sa aj ten čašník a pozrel na mňa a až potom na Willa, ktorý stal pred ním a platil.
Keď som videla, že Will odkladá peňaženku, vstala som, obliekla sa a vyšla z bistra.
Vonku bolo nepríjemné zimné počasie, vietor fúkal aj do snehu. Vybrala som si naozaj zlý čas nato, aby som šla von. 
"Tak čo?" spýtal sa za mnou Will a objal ma. "Nie je ti zima?"
Nie, je mi teplo, ty debil.
"Trošku," zašepkala som, no nakoniec som ho objala aj ja. Po chvíli som ho však chcela pustiť, ale nenechal sa.
"Prečo tak skoro?" zašepkal, dvihol mi bradu a pozrel sa na mňa.
Bola som ako keby v tranze. Vedela som, čo bude nasledovať, ale nechcela som to. Willa som mala naozaj rada, bol to v podstate človek, ktorý bol pre mňa všetkým, ale nemyslela som si, že by sme niekedy mohli byť spolu. 
"Will..." povedala som a chytila mu ruku, ktorou ma držal za bradu. "Vieš, ako som na tom."
"Florette, ja viem, ale nemôžem si pomôcť. Si tak nádherná, tak úprimná, taká... dokonalá," usmial sa rukou mi prešiel po líci. 
"Nechcem lásku. A sám to dobre vieš. Po mojom poslednom vzťahu už naozaj nemienim zo seba robiť blázna," začala som sa vyhovárať. Will nie je škaredý chlapec, ale... dokázala by som sa do neho niekedy zamilovať?
"Dovoľ mi ťa pobozkať, Florette, prosím," oči mi žiarili sklamaním, nadšením a zároveň nedočkavosťou.
"Zamiluješ sa do mňa, keď ťa pobozkám," neuvedomila som si, akým tónom som mu to povedala. Povedala som to tak, ako keby som mu hrdlo prerezala. Tónom, ktorý si on vôbec nezaslúžil. Lenže občas som sviňa.
"Ja už som teraz do teba zamilovaný. Ale túžim po tebe, chcem byť tvoj. Chcem s tebou zažiť všetko pekné, chcem ťa milovať, chcem ťa ochraňovať. Zobúdzať sa vedľa teba a prežiť s tebou niečo, čo som s nikým predtým nikdy nezažil. Florette..." jemne mi zovrel dlaň a mierne sa ku mne nahol. 
A potom sa to stalo. Pobozkala som ho.