Stretla som ho vo vlaku

~The Ticket~

Nenávidím cestovať vlakom, ale iná cesta, ako sa bezpečne a rýchlo dostať do Seattlu je jedine vlakom. Hovorím aj bezpečne, do lietadla nenastúpim ani za Boha, mám z neho panický strach. Mám rezervované kupé číslo dvanásť, tak hádam tam nikto nebude a ja sa budem môcť rozvaliť po sedačke so slúchadlami v ušiach.
Trepem sa s tým veľkým kufrom až smerom k svoju kupé. V okolí je veľa ľudí a niektorí do mňa aj vrazia. Nemám vôbec náladu na hádku, je mi zima a som aj unavená. Teším sa, kedy sa konečne stretnem s Ann a ľahnem do svojej veľkej postele, nie že by som doma takú nemala, ale pokojnejšie sa vyspím v Seattli.
Chytím kľučku masívnych dverí a prudko zatiahnem. Dvere sa otvoria, kupé je prázdne, ja som šťastná. Vleziem do neho a zavriem za sebou dvere. Zatiahnem žalúzie, kufor položím na jednu sedačku a ja sa uvelebím na druhej. Nohy si vyložím na malý stôl, ktorý je pri okne. 
Robí mi problém nespievať. Práve mi hrajú moje obľúbené pesničky, keď niekto otvorí dvere do kupé. Nohy dám automaticky dole a vytiahnem slúchadlá. Vo dverách stojí starší, pravdepodobne manželský pár. 
"Potrebujete niečo?" milo sa spýtam, aj keď vo vnútri by som oboch najradšej utopila v lyžičke vody. 
"Máme tu rezervované," muž mi pred očami zamáva lístkom. Ovládam  sa, aby som mu ten lístok nevytrhla z ruky.
"V poriadku," vstanem a vezmem svoj kufor. Položím si ho vedľa seba a spokojne si znovu sadám s nádejou, že mi dajú pokoj.
"Slečna, toto kupé je naše," ozve sa tentoraz žena s nepríjemným tónom. Ironicky sa na ňu usmejem a nahnem k mužovi ruku. 
"Môžte mi, prosím, dať ten lístok?" zaklipkám mihalnicami.
"A načo?" nepríjemne odsekne. Ovládam sa, nemôžem vybuchnúť. Musím pôsobiť pokojne, tak ich vytočím viac, aspoň na Andym to takto fungovali.
"Chcem si len overiť, čo tu táto drahá pani hovorí," pozriem na ňu. Žena zbledla ako vonkajší sneh.
"Ty.... drzaňa, ako si to dovoľuješ!" vykríkne a prižmúrim oči. Muž však mlčí a nakoniec, keď zamávam rukou mi podá lístok. Mrknem na neho zelenými očami a usmejem sa. Podávam mu späť lístok.
"Kupé dvanásť, lavica B. Nabudúce si to poriadne prečítajte a až potom si tu vyskakujte, ďakujem," prehrábnem si ryšavé vlasy na znak víťazstva a sadnem si. Opäť si vložím slúchadlá do uší.
Nenápadne dvihnem zrak. V ušiach mi hrá Rockabye  od Clean Bandit a hlavou jemne mávam do rytmu pesničky. Žena niečo hovorí mužovi, ten však mlčí. Chudák, pravdepodobne je pod papučou. Pritom sa uchechtnem, žena po mne strelí pohľadom a ja, samozrejme, nestihnem uhnúť pohľadom. Niečo povie, avšak ju nepočujem a teraz neviem, či mám šťastie ja či ona.
Môj žalúdok mi dá jemné znamenie toho, že si prosí jesť. Nechce sa mi, ale inú možnosť nemám. V cene lístku mám aj jedálny voz, takže hor sa na výpravu. Neochotne vstanem zo svojej lavice a vyjdem von z kupé. Žena sa konečne môže trochu upokojiť.
Slúchadlá mám stále v ušiach a hýbem sa rytmu. Je mi jedno, čo si ostatní o mne myslia, po pár úmorných dňoch mám konečne dobrú náladu.
Ako spoznať jedálny voz - veľa ľudí na jednom mieste a úžasná vôňa úžasného jedla.
Neviem sa dočkať, kedy si konečne sadnem a najem. Slúchadlá si dám von z uší, obmotám okolo mobilu a vojdem do vozu. 
Pohľadom skáčem po prítomných ľuďoch a lovím nejaké voľné mieste. Nakoniec nájdem stôl pre dvoch pri okne. Nerada sedím pri okne, ale to je jediné voľné miesto a nechce sa mi čakať na nové - momentálne nikto nevyzerá na to, že by odchádzal.
Rýchlym krokom, aby mi nikto neobsadil miesto sa vydávam k putlu z kadiaľ si vezmem tanier a príbor. Stále očkom sledujem svoje miesto. 
Rýchlo si naberiem opekané zemiaky a mäso a sadám si. Uf, nikto tu nie je a teraz sa len modliť, aby niekto neprišiel a nechcel si prisadnúť.
Na to, že to je jedlo z jedálneho voza, tak to chutí naozaj dobre. Zemiaky sú jemne okorenené, čo je škoda, ja mám najradšej silne korenené jedlá, ale dá sa to celkom zjesť.
Konečne som to zjedla, síce nie všetko, pretože som si nabrala veľa. Neostalo však veľa. Vytiahla som si telefón a odomknem ho. 
Správa od otca. Neotvorím ju, odpíšem mu až keď budem v Seattli. Odložím ho, no objaví sa nado mnou chlapec s úsmevom k ucha k uchu.
„Môžem si k tebe sadnúť?" šepká a neviem prečo.
„Pre mňa za mňa, aj tak už odchádzam," myknem plecami a vstávam.
„Nechoď," usmeje sa. Neviem, čo odo mňa očakáva.
„Určite už iba kvôli tebe tu ostanem," odpoviem chladne a odchádzam od stolu.    
Neotáčam sa, aj keď to chcem strašne urobiť. Vojdem do svojho kupé, kde muž postarší manželský pár zmizol. Chvalabohu, teraz môžem trochu otvoriť okno, celé kupé smrdí po cesnaku. Určite chceli ušetriť na jedle.
Usadím sa na pohodlnej sedačke a opäť si dám slúchadlá do uší. Teraz mi cestu spríjemňuje Me Too od Meghan Trainor. 
Zavibruje mi mobil a pozriem na neho. Andy! Odomknem a kliknem na správy.

Andy: Flor!
Andy: Flor, neser ma a odpíš!
Florretka^^: Čo sa deje?
Andy: Mama je ako na ihlách, napíš jej alebo niečo! Nemám náladu počúvať tieto reči!
Florretka^^: Si fakt starostlivý syn, vieš to, že? ^^
Andy: Nenávidím toho smajlíka.
Florettka^^: Myslíš toto? ^^
Andy: J.
Florettka^^: ^^
Andy: -_-
Andy: Proste napíš mame, čau.

Používateľ Andy sa odpojil od chatu.

Pretočím očami. Bože, mami. Ucítim jemné potrasenie na ramene. Dvihnem hlavu. Revízor. Dám si von slúchadlá.
"Slečna, Váš lístok prosím."