RED LIPS ALWAYS LIE

12.

,,Oskar ! Oskar !"
,,Čo je ? Koľko je hodín ?"
,,Čo tu robím ? Sú 4 "
,,Kamo ukľudni sa . Ľahni si ."
,,Prečo som tu ?!"
,,Nedávaj si dole obväz !"
,,Prečo ?"
,,Ty si na nič nepamätáš?"
,,Niečo si pamätám . Ale nepamätám si že som bol v nemocnici ."
,,Poď dole porozprávame sa ."
Aj keď rozpravat sa mi o 4 rano nechcelo . Zaskočil má jeho vyraz . Keď ma videl . Vysvetlí mi čo sa stalo ? Prečo sa chcel zabiť ?

,,To nemyslíš vážne . Ja . Ja si nepamätám že som ťa stretol . Že si ma v podstate zachránil ."
,,Ležal si tam vo vlastných grckách . Krvavý . Mal som ťa tam nechať ? Mohol som."
,,Nenávidíš ma ale napriek tomu si má zachránil . Aj keď si nemusel . Ďakujem. "
,,Čo si mal okrem alkoholu ."
,,Nič"
,,Fakt kamo mi ideš hovoriť že si mal len chlast ?"
,,Fajn . Dal som si extázu . Nie veľa ."
Bože to je taký neskutočný primitív .
,,Prečo si jej to urobil ?"
,,Čo ? Nečakal som že sa to k tebe dostane tak skoro ."
,,Chcem vysvetlenie už keď tu s tebou o 4 rano sedím ."
,,Dostal som skrat v hlave . Moji rodičia sa totálne rozhádali . Otec mame dal facku . V tedy som už pristúpil aj ja . Dal aj mne facku . To mi bolo jedno . Išlo o mamu . Nechcel som ju tam nechať . Chcel som si vyvetrať hlavu . Ja som sa s Kikou . Napísal som jej list . Povedal som jej že sa potrebujem uvoľniť . Mobil , kľúče mám doma . Nechcel som aby ma zastavila alebo ma začala prehovárať . Bol som zničený . Dotkol som sa dna. Pre mňa je moja mama a môj otec život . Keď sa tak brutálne pohádali , on jej vrazil môj život sa skončil . Už dlhšie som vedel že v Bratislave bude takáto akcia . Chcel som sa uvoľniť . Zabudnúť . Keď som už bol pod vplyvom všetkého možného s pohárom som išiel na záchod a zamkol som sa . Najprv som si nechcel ublížiť . Vždy som si myslel o sebe aký som silný. Ten pohár som nerozbil naschval . Padol mi keď som si sadal. V tom momente ako som videl to sklo . Sadol som si na zem . Plakal som . Strašne som reval . Kričal som . Búchal som do steny . Povracal som sa asi 6x .  Zobral som črep . Držal som ho pri ruke . Hovoril som vety ako milujem moju mamu , otca , Kristínu . Nech mi to všetci odpustia . Nech mi odpustia aký som zbabelec že som si zobral život . Oskar myslel som aj na teba. Prežili sme si toho dosť spolu . Boli sme kamaráti . Parťáci . Viem že hneď si u teba nenapravim chybu . Ale pre mna budeš navždy ten kto mi pomohol . Keby si tam nebol . Niesom tu . Nežijem . Teraz by som bol vo vreci . V tej chvíli ma nenapadlo akú bolesť som mohol vytvoriť rodičom . Mali by to ešte horšie . Keď som pomaly začal hýbať s črepom . Uvidel som potok krvy . Ďalej si nič nepamätám . "
,,Neviem čo mám povedať . Bol som prekvapený , nahnevaný . Keď mi volala Kika nemal som ju chuť ani zdvihnúť . Ale keď som sa dozvedel že ide o teba . Nebolo mi všetko jedno . Keď som ťa tam našiel . Hneď som vybehol za Miou . Zobral som toaletak . Vyzliekol som si tričko . Bál som sa že je neskoro . Rýchlo sme utekali prec z Babylonu . Dokonca nás ešte aj policajti zastavili keď sme čakali na taxík .  Našťastie si ich skoro ovracal tak nám dali pokoj . Babka hneď zohnala kamaráta chirurga . Nebol si ani uspatý . Mal si to živé . Spal si . Bál sa ťa uspať že by si sa už nezobudil . Máš 11 štichov .  Daj potom vedieť Kike . Ale teraz si už poď ľahnúť . Naozaj si chcem ísť ešte pospať . "
,,Nikdy mi nič nezašívali . A teraz 1x ma zašívaju a ja som to nemal ani umŕtvené !"
,,Keď ťa zašíval zastavil ti krvácanie . Ani neviem ako . Proste si zrazu prestal krvácať ."
,,No dobre chalani . Ďakujeme že sa nemusime s Miou už ďalej pýtať na dôvod  tvojho rozhodnutia spáchať samovraždu . Choďte si ešte ľahnúť . Ty Oliver si môžeš ísť ľahnúť už do spoločenskej . Spal si s nimi keby náhodou si začal vracat aby si sa nezadusil. "
,,Jasne . Ďakujem teta ."
,,Poď láska ideme hore ." Chytila má za ruku Mia

V hlave sa mi stale dookola prehrával obraz ako tam ležal . Nečakal som že ho nájdem . Čo by sa stalo keby som na ten záchod nešiel ? Umrel by som s ním . Bol som tam . Stál som tam. On by pomaly umieral . Zatváral oči . Padal do temnoty .

,,Musí zavolať Kristine ."  
,,Ja ju tu neznesiem ."
,,Prečo by sem mala prísť ?"
,,Prečo? Lebo je tu Oliver . Je ním posadnutá . Nasadla by na prvý vlak ."
*klopanie na dvere *
,,Zabijete ma."
,,Čo si urobil ? Vytrhli sa ti stehy ? " pýtala sa Mia Olivera
,,Niečo horšie . Pre vás ."
,, Už to povedz ." Tento krát som hovoril ja
,,Pripálil som vam hrianky omylom . S tou rukou som nešikovný . Ja a tvoja babka sme sa najedli . Bude vadiť keď si dáte praženicu s normálnym chlebom ? Alebo vam skúsim spraviť hrianky ešte raz . Ale teraz s rohlikom. Chlieb už nieje."
Ostal som s Miou iba pozerať . Nechápali sme čo to do neho vošlo .
,,Veď už mi odpovedajte . Viete čo. Dám vam k tomu rožok ." Zavrel dvere

,,Čo to do neho kurva vošlo ?" opýtala sa ma Mia
,,Ja nechápem . "

Po celom dome rozvoniavala praženica a opečená slanina . Bola výborná . Ani nie slaná ,ani nie bez chuti . Odkiaľ vie tak dobre variť? Žeby sa z neho stával dobrý chlapec ? Nie on nikdy nebude dobrý chlapec . Pretvarka ?

,,Volali mi z nemocnice . Mama už ide domov . Nabiduci týždeň má ísť na kontrolu . Snáď bude všetko v poriadku ."
,,Teším sa že sa už cíti lepšie . Kedy chceš ísť domov ? Zajtra ? Pozajtra ?"
,,Pozajtra ."

—————večer —————
,,Dobre ľudia ja vás opúšťam . Oskar tebe ešte raz neskutočne ďakujem . Vynahradím ti to sľubujem . Držte sa . Čaute!"
,,Za týždeň musíš ísť späť sem . Na vybratie štychov."
,,Ak sa mi bude dať skúsim . Neviem ako to utajím pred rodičmi . "
,,To zvládneš chlapče . Tu máš ešte jedlo na cestu ."
,,Toto už nemôžem zobrať ."
,,Ber !"
,,Oka ! Oka!" Smial sa
Podali sme si ruku . Miu a babku objal . Zrazu ho už nebolo . Predtým ako odišiel volal s mamou . Ospravedlnili sa mu za ten cirkus . Ja by som im to asi hneď neprepáčil . Predsa . Ublížili mu psychicky . On sa z toho vyhrabe . Po reznuti bude mat dosť veľkú jazvu . Spomienka na bolesť ? Určite . Vždy keď sa pozrie na tu jazvu môže si povedať že prežil niečo strašne bolestivé . Čo ho prinútilo myslieť nad samovraždou .  Hlavné je že samovraždou nič nevyrieši . Spravil by ešte väčšie problémy rodičom . Viac trápenia . Snáď si je vedomí že jeho život je veľmi cenný . Keby som mohol vymeniť svoj život s niekym mŕtvym asi by som veľmi dlho nad tým rozmýšľal . Mám teraz všetko čo potrebujem . Školu , najlepšiu priateľku na svete , rodinu . Áno . Mama sa zachovala tak ako sa zachovala . No bez nej by som nebol . Bol by tu niekto iný . Vyzeral by ako ja ? Vyzeral by úplne inak ?