RED LIPS ALWAYS LIE

21.

Život s dieťaťom bol zábavný.Myšlienky o dieťati som mal stále v hlave.Nevedel som sa zbaviť myšlienok na to malé stvorenie.

,,Ako to zvládaš?"spovedal som Kiku
,,Je to celkom ťažké.Užívam si to veľmi."
,,To ti verím.Deti sú úžasne."

Sledovali sme každý jeho pohyb.

—————————————————-
Nastal deň pred ročným výročím s Miou.Som rozklepaný viac ako pred maturitou.Pýtal som sa jej čo by si priala.Odpoveď bola buď :,,neviem" alebo ,,nič".Neviem čo je horšie.Keby mi povedala určitú vec bolo by to jednoduchšie.Takto vôbec neviem čo by chcela.Má mňa,to jej nestačí?

Nakoniec som pre ňu prichystal obyčajný večer,ktorý však bol kúskom neobyčajný .Do izby som dal sviečky.Na posteli ju čakala kytica obľúbených kvetov.Rozprávali sme sa dlho do noci.Boli sme šťastní, že sme to všetko prekonali.Každú prekážku,bolesť.Som na náš vzťah veľmi hrdý.Jej úsmev,črty tváre,oči maľovali v mojej hlave dokonalé dielo.Dielo lásky.

,,Ďakujem za najkrajší rok."
,,Ja tebe ."
,,Musím ti niečo povedať."
,,Čo sa deje?"
,,Nič strašné."
,,Povedz mi to."
,,Chcem ísť na  pobyt do Ameriky."
,,Veď to je úžasne!"tešil som sa
,,Budem bývať u rodiny vo Washingtone."
,,Aspoň uvidíš kúsok sveta.Vždy si tam chcela ísť ."
,,Je v tom jeden maly háčik."
,,Aký?"
,,Je to trosku dlhší výlet."
,,To znamená ?.."
,,Rok."
,,Prosím?Láska to nie.Nezvládnem to ."
,,Vedela by som prísť každý mesiac naspäť na Slovensko."
,,A čo keď nie ?"

Bola to rana.Obrovská.Neviem si bez nej predstaviť deň.Nie to ešte rok.Nezvládnem ju vidieť raz za mesiac.Čo keď naša láska opadne?Čo keď sa zamiluje do niekoho iného?
Oblial má studený pot.Točila sa mi hlava.Odpadával som.Toto sa nemôže stať.Nechcem byť egoista.Viem že do Ameriky vždy chcela ísť.Strašne to bolí s to ešte ani neodišla.
,,Zlato si v poriadku?"
,,Nie.Musim sa prejsť."
,,Idem s tebou,len si zoberiem bundu."
,,Potrebujem byť sám."

Zobral som si bundu a išiel som.Nevedel som kam.Kráčal som do neznáma s obrovskou tiažou na srdci.Neviem čo mám robiť.Mam prázdnu myseľ,ale zároveň plnú.Prečo sa toto deje.Som najviac šťastný na svete .
Prechádzam sa už asi hodinu,možno 2.Telefon mi zvonil niekoľkokrát.Ignorujem ho.Mal by som sa vrátiť domov.Potrebujem horúcu vaňu.Zacinalo sa stmievať.Pridal som do kroku.Postupne som zrýchľoval,až som začal utekať.Utekal som ako o život.Slzy sa mi liali potokom po lícach.
,,Nemôže ma opustiť!"behalo mi hlavou
Opakoval som si to stále dookola.Stale a stále ,a stále . Napokon som to vykríkol.Začal som kričať,padol som na kolená a plakal som.Zrutil som sa.Tak ako ešte nikdy.Chcela mať so mnou dieťa.Po roku má nemôže upustiť.NA ROK.Zrazila ma na kolená.Nedokázal som sa postaviť.Nedokázal som na to prestať myslieť.Postaviť sa má donútilo až auto,ktoré na mňa trúbilo,pretože som kľačal v strede cesty.
Pomaly som sa zozbieral z okraju cesty a kráčal domov.
,,Kde si bol!Volala som ti minimálne 20 krát!"
Neodpovedal som jej.Iba som sa na ňu otočil.Zhrozila sa.Nezmohla sa ani na slovo.Rovnako ako ja.
Mia už u mňa nebola.Nechala tu po sebe iba vôňu.Ani neviem kedy má odísť.Potrebujem už konečne tu vaňu.Horúca vaňa je najlepsi liek na bolesť.Mne pomáha.V tejto chvíli mi však nedokázala pomôcť ani ona.Po vani som skúšal spať.Dookola som sa snažil.Prehadzoval som sa,potil som sa,triasol som sa.Nakoniec má niečo vtiahlo do sna.Skôr do nočnej mory.Jedine čo som v sne videl je  Mia v lietadle.

,,Zlatko si v poriadku?"počul som Miin hlas
Neodpovedal som.Slzy mi začali znovu tiecť.Pomaly ,no postupne ich padalo viac až som mal pod sebou malú mláčku.Nič ďalšie nepovedala.Aj ona plakala.
,,A-A-Ako dlho to máš vybavené."
,,Dva mesiace."
Dva mesiace mi tajila že odchádza na rok.Dva mesiace sa mi usmievala do tvare a nič nepovedala.Dva mesiace ma bozkávala bez pocitu viny že predomnou niečo takéto tají.Dva vyjebané ,skurvené mesiace.
,,Odíď."
,,Chcela som ti to povedať ale nevedela som ako.Milujem.."
,,Odíď."
,,Milujem ťa."
,,ODÍĎ! Ako si mi to mohla tajiť!Ako si si mohla myslieť že keď mi to len tak povieš tak budem šťastný, že ideš na rok preč!Mozno to beriem príliš vážne ale ty si asi neuvedomuješ že si jediná bytosť čo má drží na živote!"
,,Oskar,Ja-ja-ja som chcela ,ale bála som sa."
,,Kedy tam odchádzaš."
,,Zajtra."
Cítil som ako mi prasklo srdce.Ako postupne kúsky môjho srdca dopadajú na ostatné orgány.Objali sme sa.Vyspali sme sa posledný krát spolu na rok.Obaja sme pri tom plakali.Ale keď plakala.Prečo odchádza?Keď ju bolí odchod,prečo má opúšťa?Prečo?

,,Nedokážem ísť s tebou na letisko.Nedokážem to."
,,Ja viem.Zbohom Oskar.Milujem ťa najviac na celom svete.Za mesiac sa vidíme."
,,Aj ja teba.Ale keď ma miluješ,prečo odchádzaš?"
Odpoveď som nedostal.Dala mi posledný bozk a odišla sa rozlúčiť s mojimi rodičmi.Za mesiac sa vidíme .... A čo keď nie ? Čo keď na mňa zabudne,zostane tam a už sa nikdy nevráti?Prečo ma nezobrala so sebou?

Z izby som sa nepohol odvtedy čo odišla.Odchádza a moje srdce odchádza  s ňou......