RED LIPS ALWAYS LIE

10.

Ráno som sa zobudil na sladkú vôňu . Keď som otvoril oči stála tam Mia s tackou s palacinkami , kakaovníkom , čajom .
,,Nemal by som toto robiť ja ? " usmial som sa
,,Ja za to nemôžem že spíš do pól druhej ."

,,Mohli by sme ísť dnes za tvojou maminou . "
,,Tak sa obleč lebo sú 3 hodiny . Do 5 sú návštevné . "

,,Babka prosím ťa nepoznáš niekoho s autom aby sme sa rýchlo vedeli dostať na Kramáre ? "
,,Bývalý kolega je taxikár zavolám mu . "

,,Zdravím mládež kam to bude?"
,,Kramáre prosím vás . "
,,Veľmi sa podobáš na svoju mamu . Máš jej oči , črty tvare ."
,,Vy poznáte moju mamu ? "
,,Jasné! Ako malú som ju videl pobehovať po ihrisku . Vyrastala pri nás s tvojou babkou . Sme rodinný známi . No teraz o nej neviem už nič . Rád by som ju videl ."
,,Odkážem ."

,,Sme tu . "
,,Koľko to bude ?" Opýtala sa Mia
,,Neblaznite ! Nič ! Pôjdem zatiaľ do mesta . Pred 5 tu už budem stať zoberiem vás domov alebo kam budete chcieť . Dohodnuté ? "
,,ĎAKUJEME! " zborovo sme povedali

,,Dobrý deň . Ja som Mia Clarkova . Moja mama tu leží po autonehode . Dalo by sa ísť za ňou?"
,,A vy ste kto ?"
,,Bratranec ."
,,Je mi ľúto ale na izbu môže ísť iba najbližšia rodina ."
,,Prosím vás . Naozaj ju nutne potrebujeme vidieť . Necháme vam tu kľudne aj naše veci . Dovoľte nám obom ísť za mojou mamou . "
,,Je mi ľúto mládež naozaj s týmto nemôžem nič urobiť ."
,,Ema čo sa deje ?" Prešiel okolo nás lekár
,,Tuto dcera Clarkovej a jej bratranec chcú ísť za Klárou . "
,,V čom je problém ? Nech idu . Len choďte na nu pomaly . Silný otraz mozgu , čiastočne vnútorné krvácanie . "
,,Fajn . Na konci chodby . Izba číslo 28."

Pred dverami Mia zamrzla . Pevne mi chytila ruku a celá sa chvela . Mala strach v očiach . Pomaly otvorila dvere . Jej mama mala oškretú celú tvar , krk v dlahe , zlomenú nohu .

,,Mami ? "
,,Pani doktorka nemôžte mi napraviť prosím vankúš ? Strašne zle sa mi leží . "
,,,Prosím ?!" Zachvel sa jej hlas
,,Kto ste ?"
,,Mami ." Slzy mala na kraji
,,Boze veď si z vás robím srandu !" Strašne nahlas sa smiala .
,,Ja ťa zabijem ! Vieš ako si má vystrašila ! Uvedomuješ si vôbec čo si teraz urobila ?! "
,,Ešte raz zvýšite hlas a budem vás musieť vyhodiť ." Upozornila nás sestrička .
,,No čo ako ? "

,,Milujem ťa maminka . Prídeme v pondelok dobre ? "

Boli sme s jej mamou do 17 . Porozprávala nám všetko . Išla v najväčšej búrke preto , lebo potrebovala súrne chlieb ,lebo mala prísť návšteva . Náraz si nepamätá . Jedine čo si pamätá je že štartovala auto . To divadielko čo urobila vystrašilo aj mňa . Prvé slovo po jej prebudení bolo Mia . Ževraj ho kričala na celu nemocnicu . Museli jej dať injekciu na ukľudnenie .

,,Pozri tam je náš odvoz ."
,,Som rada že si so mnou išiel . Vážim si toho moc ."
,,Prestaň to nič nebolo . Videl som ju veľmi rád ."
,,Kam chcete ísť ?"
,,Zobrali by ste nás na námestie snp? Stačí pri Tesco "
,,Prečo tam ?" Pýtala sa Mia
,,Nechaj tak ."

,,Naozaj prečo sme tu ."
,,Chcem ťa niekam zobrať . Nechaj sa prekvapiť ."

Ocitli sme sa pred La Putikou .

Vybrali sme si stôl pri okne . Po uličkách Bratislavy sa prechádzalo nespočetne veľa ľudí .

,,Dobrý deň čo si dáte ? "
,,Dva domáce ľadové čaje . " vybrala nám Mia
,,Ešte vás poprosím z vašej ponuky bryndzovu nátierku ."
,,Sem chodievas? "
,,Naposledy keď som bol na dlhšie v BA sme sem chodievali na kávu . Vždy tu je príjemná atmosféra ."
,,Máš tu krabičku čo ti dala mama ? "
,,Dáme si ?"
,,Dáme "

Popíjali sme , fajčili sme , jedli sme . Dokonalá trojica na večer . Strávili sme tam asi 3 hodiny . Domov sme šli už električkou lebo sme nechceli stále obťažovať toho milého pána . Stále nemôžem uveriť že sa toto všetko deje . Že mám priateľku , som v Bratislave , som šťastný . Kristina mi konečne dala pokoj a to má hreje pri srdci . Aj keď . Oliver mi chyba . Ako kamarát , práva ruka . Sklamanie z toho čo mi obidvaja urobili stále neupada . Kedy ten pocit prestane ? Hnev už opadol . Načo . Načo sa trápiť niekym kto vás klamal , dával falošné nádeje . Nechcem to tak povedať , ale viem že sa mu to raz vráti . Neprajem mu nič zle . No keď bude najhoršie možno si spomenie že mal pri sebe niekoho komu bol ako brat . Chyba mi mama . Chyba mi otec . No nie som ešte pripravený prísť domov . Ani nechcem . Keby som stretol Kristínu alebo Olivera asi by som vybuchol , keby do mna mama začala hulakat tiež by som vybuchol . Neviem odkedy som takýto . Výbušný , nervózny . No pri Mii sa snažím byt normálny . Nerobím to na silu . Proste pri nej sa cítim najlepšie na svete . Tak moc mi chýbal dotyk ženy . Nie iba dotyk . Jej pery , vlasy ,pehy , hlboké oči . S ňou je všetko tak dokonale , že sa bojím . Bojím sa že ju sklamem . No nechcem o nu nikdy prísť . Spi mi teraz na ramene v električke .. To teplo ktoré vytvára nehreje len moje rameno ale aj moje srdce . Nikdy som nebol takýto . Tak ako keby zmäknutý . Rozplývam sa nad všetkým . No keď je človek zamilovaný aj z muža ktorý má srdce zo skaly sa stane gumený medvedík . Láska robí divy . Mám chuť jej písať básne , nepustiť ju z rúk , tváriť sa že sme v trápnej telenovele , mám chuť jej vyznávať lásku každú sekundu . Takto zamilovaný som nikdy nebol . Stalo sa to tak rýchlo ale je medzi nami obrovské puto . Láska je jedna z najkrajších veci ktorú môže človek cítiť .

,,Halo ! "
,,Áno ?"
,,Pýtala som sa ťa už asi 4x kedy vystupujeme . "
,,Prepáč bol som zamysleny. Až na konečnej máme ešte čas . "
,,Sme zastávku pred konečnou ." Začala sa smiat a štuchať do mňa
,,Nestuchaj ma nenúť ma ti to vrátiť !" Smial som sa s ňou
,,Nad čím si rozmýšľal ? "
,,Nad mamou , otcom , našim vzťahom ."
,,A k čomu si dospel ?"
,,Že ťa neskutočne milujem ."
Začali sme sa vášnivo bozkávať . Ale naozaj vášnivo . Cely čas pokým sme vystúpili . Celu cestu sme sa bozkávali . Takže prísť k babke nám trvalo veľmi dlho .
,,Konečne ste tu . Ako sa má tvoja mamina ?"
,,Spravila si zo mna srandu že ma nepozná . Trošku ma to nahnevalo ale potom som si uvedomila že načo sa na nu budem hnevať . Už ju poznám . Robí si srandu stále."

Porozprávali sme jej ako sme sa tvárili že sme bratranec a sesternica , čaj v Putike.

,,Neurobíme si spolu fotku ? Žiadnu nemáme ."
,,Kľudne ."

,,Je rozmazana."povedal som
,,Je nádherná ! Mne sa práveže páči ."

Odmalovavala sa v kúpeľni . Je krásna. Dal som jej pusu na krk . Otočila sa a pusu mi opätovala . Zase sme boli tam kde predtým . Pomaly sme sa presúvali k postely . Chce to ? Nechce to ? Keď sme sa začali vyzliekať zistil  som že to chce . Hm bravo kto by to nezistil . Ležali sme na postely úplne nahý .
,,Ja ." Povedala potichu
,,Si ešte panna ?"
,,Áno . Bála som sa ti to povedať . "
,,Prečo si sa bála ? "
,,Neviem nemala som zly pocit z toho že som neskúsená . Všetci mi vždy hovorili ako to boli tak som sa s nikým nevyspala . Som panna tak či tak o mne hovoria že som kurva . "
,,Ja ti síce nemôžem povedať či to boli . No môžem sa ťa opýtať či to chceš . Niesme spolu ani týždeň pomaly .. "
,,Ja to chcem aj keď je to skoro . Ale viem že . Že to ľutovať nebudem ."