Mám 18 rokov . Volam sa Oskar . Celým menom Rony Oscar Bentrix . Nemám rad keď mi niekto hovorí Rony . Preto všetci používajú moje druhé meno . Niesom obyčajný chalan . Trčím z davu kvôli tunelom,tetovani ,štýlu obliekania . Chodím na gymnázium . Ne...
,,Povedz mi že to bol len jeden hlúpy sen ." ,,Obávam sa ,že nie ." ,,Ach bože mňa jebne ." ,,Chceš kávu ? Čaj ?" ,,Nalej mi prosím ťa ak ešte zostalo ."
Zobudili sme sa asi o 15 poobede . Pre mňa to je normálne . Neviem ako pre Olivera . Mia mi ani nenapisala . Ani nezavolala . Spravil som niečo zle? Nebudem jej teraz volať ani písať . Hlavne sa musím postarať o Olivera . Tak mi ten chalan chýbal . Pohádali sme sa kvôli vzťahu . Dosť smutné.
,,Mrzí ma že som ti zlomil nos . " začal som sa smiať ,,Vieš čo v pohode aspoň si mi ho napravil ." Smiali sme sa z celého hrdla . V tom mi prišla správa . Ja som tak vedel že mi začne písať . ,,Napísala mi." ,,Tak jej odpíše že ju nechcem vidieť a že chápem už prečo si jej povedal štetka . "
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Sekundu po tom čo som jej poslal poslednú správu zaklopal niekto na dvere . ,,Ja jej asi bloknem ksich ." Otvoril dvere a zahučal dosť nahlas : ,,Čo chceš !" Nevšimol si však , že tam nestála Kristína ale Mia . ,,J..Ja..Ja som prišla za Oskarom ." zľaknuto odpovedala ,,Ježiš prepáč mi to ja som nevedel že to budeš ty . Veľmi má to mrzí . Poď dnu ." objal ju a pustil ju dnu Rozbehla sa za mnou a objala ma. ,,Čo sa do riti stalo a koho ste čakali s takýmto pozdravom ." ,,Žiadne ahoj láska ? Ani pusa ?" ,,Smrdíš od alkoholu . Ale fajn . Ahoj láska ako si sa vyspinkal?" Povedala so smiechom a dala mi pusu ,,Vysvetlím ti to potom oki? Je to nadlho . " ,,No dobre ale vecnosť čakať nebudem ."
,,Nie to neurobila !" Smiala sa ,,Nemyslím si že to je vtipne ." Ozval sa Oliver ,,Prepáč ale ja som naozaj len čakala kedy to urobí . " ,,Podpora naozaj ." ,,Ježiš Oliver prestaň prosím ťa . Tým že sa tu teraz budeš opúšťať nič nenapravíš ani to nezmeníš . Viem že to je ťažké . Poznám to . Ale jednoducho musíš ísť cez to ďalej . " ,,Nie je to ľahké . Je to hrozné . Predstavoval som si s ňou budúcnosť . Naozaj som ju miloval." ,,Daj jej aspoň šancu ti vysvetlit ." ,,Nedokážem sa jej pozrieť do oči ." ,,Toto si musíte vysvetlit vy dvaja . Ani ja ani Oskar to riešiť nemôžme lebo to nie je naša vec ." ,,Mne písala . " ozval som sa ,,Ignoruj ju ."
Zaspali sme . Zobudil som sa na zvuk telefónu . Mama. Počkať . MAMA ? ,,Ahoj Oskar . Musíme ísť domov . Za 2 hodiny sme doma . Nech je upratané chrobáčik dobre ?" ,,Jasne mami . "
Upratané bolo . Alkoholu som sa zbavil . Chcel som aby tu Mia dnes spala . Mohli sme si užiť krásnu noc osamote .
,,Čo sa deje?" ,,Mama je za 2 hodiny doma .Musim ešte povysavat a umyt riad ." ,,Riad som umyla ." ,,Čo ?" ,,Zaspala som neskôr ako vy ." ,,Ďakujem ti láska ." ,,Dnes musím spat doma . Mama chce aby som bola pri nej lebo sa necíti dobre ." ,,Dobre zlatko ale daj mi potom vedieť či jej je dobre . Chcel by som ju prísť pozrieť ." ,,Dám . Určite sa poteší ."
Čas plynul strašne rýchlo ako vždy keď sme spolu . Inokedy sa čas vlečie ale keď je pri mne Mia strašne rýchlo uteká . Nechápem to . Chcem byt stále pri nej . Objať ju , pobozkať ju . Každú sekundu čo sme spolu . Nikdy som sa tak do nikoho nezamiloval . Niekedy sa bojím sám seba . Bojím sa toho coho všetkého som schopný len aby bola pri mne . Samozrejme nasilu ju držať nechcem . Ale viem že to cíti rovnako . Keď niesme spolu cítim sa ako keby na mna padala choroba . Slabo , smutne . Je normálne aby bol človek tak veľmi zavisli na láske ? Tak veľmi aby človek túžil po prítomnosti milovanej osoby ? Ľudia kvôli láske lietajú cez cely svet , plavia sa morom , oceánom . Je diaľka problém ? Je to len skúška ? Ľudia sú závislí na láske . Koľko krát vyhrala láska nad rozumom . Koľko krát láska hrala tú najväčšiu rolu . Ľudia bojujú kvôli láske storočia . Sú ľudia ktorý lásku nechápu a odsudzujú . Ale prečo ? Prečo sa máme škatuľkovať? Sme jedineční tvorovia . Všetci máme rozdielnu osobnosť , hudobný sluch , niekto číta romány , niekto zase detektívky , niekto si potrpí na drahé oblečenie zatiaľ čo niekto ušetrí na oblečení a radšej venuje peniaze do svojich záujmov . Sme rovnakí v tom že dýchame kyslík , občas používame rozum , bojujeme . Keby sme boli rovnakí sme ako stroje . Bez emocii , bez lásky . Je toto naozaj to čo chceme ?
,,Mal by som už ísť . Chcem byt chvíľku sám ." Povedal veľmi smutne Oliver . ,,Hlavne nerob hlúposti kamo ." Objal som ho . ,,Nemám prečo robiť hlúposti . Mám naspäť najlepšieho kamaráta ." Zabuchol dvere . Ostal som stať . Prekvapený . Som rad že je späť. Že sme my späť . Niekedy aj tie najhoršie veci a udalosti sú na niečo dobré. ,,Už aj ja pôjdem . Milujem ta ." Rozlúčila sa so mnou Mia Stiahol som ju k sebe . Pobozkal som ju . Bozkávali sme sa hodnú chvíľu . ,,Si pre mňa všetkým ." ,,Ty pre mňa ."