♡Môj jediný namyslenec♡

7.

Ashton

Pozval som ju na kávu. Proste som musel. Neviem čo so mnou tá baba porobila, ale je to fakt milé dievča. Šiel som domov a povedal som o tom Frankovi. Po mojom rozchode s mojou bývalou, som sa cítil dosť zle. Nemyslel som si, že je schopná niečoho takého, podviesť ma. Bol som naivný, že som jej veril. Zo začiatku, keď ma podviedla, som bol na dne. Bol som v totálnom hajzli. Ale mám skvelých kamarátov a spoluhráčov z tímu. Takže mi pomohli. Ale fajn, dosť o nej. Nezaslúži si, aby sme tu o nej hovorili.

Vrátime sa späť ku Grace. Proste som rád, že som ju spoznal. Uvidíme na zajtrajšej káve. Dosť sa na to teším.

---------------------------------

Ráno som vstal okolo 10:40. Uvedomil som si, že som vlastne Grace ani nepovedal, o ktorej sa stretneme v kaviarni. Ale myslím, že tam príde po škole. Takže tam pôjdem okolo druhej. Vstal som z postele a šiel do kúpelne. Tam som si spravil rannú hygienu a šiel do svojej izby. Vzal som si veci a šiel cvičiť.

---------------------------------

Cvičil som asi tak hodinku, ako vždy. Po cvičení som sa pozrel na hodinky. Bolo niečo pred dvanástou. Super, pomyslel som si.

Šiel som do sprchy. V sprche som pobudol asi dvadsať minút. Potom som sa šiel prezliecť. Okolo jednej som sa vybral do kaviarne, aj keď možno je to skoro. Nevadí. Ešte som si upravil vlasy a vybral sa na cestu do kaviarne.

Grace

Ráno som vstala so skvelým pocitom. Vstala som skôr ako zvyčajne. Tešila som sa na dnešok. Rýchlo som vošla do kúpeľne, spravila si rannú hygienu a šla sa obliecť. Vzala som si rifle a k tomu čierne tričko. Vlasy som si nechala voľne rozpustené, ako vždy. Vzala som si veci do školy a vyrazila na cestu do školy, samozrejme.

Po ceste som stále a v kuse rozmýšľala iba nad ním. Na jeho oči, na jeho úsmev, proste na neho. Na Ashtona... Áno, zrejme som sa zamilovala. Len čo ak on miluje inú? Veď ma len pozval na kávu a ja si už domýšľam, že je to rande.

,,Si blbá Grace..." povedala som si.

------------------------------

Celý deň v škole som len presedela v lavici a nič nevnímala. V kuse som myslela len na neho. Na nič iné. Deň pri myslení na neho ubehol veľmi rýchlo. Rýchlo som si vzala tašku a bežala do kaviarne. Dúfala som, že tam naozaj bude. Do kaviarne som dobehla asi za pätnásť minút. Pred vstupom som si ešte upravila vlasy. Pri tom behaní mi ich troška rozfúkal vietor.

Vstúpila som do kaviarne a poobzerala sa po nej. Neverila som vlastným očiam, zas a znova. Sedel tam a pozeral sa do mobilu. Pristúpila som ku stolu, kde sedel.

,,Ahoj." pozdravila som sa.

,,Jéj. Ahoj." Postavil sa zo stoličky a odsunul tú moju. Pravý gentleman.

,,Prepáč, ale len teraz som skončila v škole. Čakáš tu dlho?"

,,To je v poriadku. A nie, dlho nie." usmial sa.

,,To som rada."

,,Čo si dáš?" spýtal sa ma.

,,Kávu. Ďakujem." usmiala som sa.

,,Dobre." Šiel k pultu a ja som sa na neho s úsmevom pozerala. Bol tak... tak dokonalý. Po chvíli sa vrátil a sadol si späť.

,,Tak, ako sa máš?"

,,Ďakujem dobre. A ty?" pozrela som sa na neho.

,,Ide to. Čo škola?"

,,Ako som ti vravela včera, už sa neviem dočkať kedy odtiaľ vypadnem."

,,Ako som ti vravel včera, to ti verím." zasmial sa a ja s ním. Ten jeho prekrásny úsmev. Ach...

Ashton

Sedel som v kaviarni a niečo ťukal do mobilu. V kútiku duše, som fakt dúfal, že príde. Nevedel som sa jej dočkať. Popravde? Hej... myslím na ňu. Od včera, keď som videl ako sa usmieva, na ňu myslím. Je iná ako ostatné. Je prirodzená a nie umelá, ako nejaké tie baby. Je naozaj iná.

,,Ahoj." niekto ma pozdravil. Zodvihol som hlavu a pozrel sa pred seba. Bola to ona. Grace. Stála predo mnou a usmievala sa. Prišla. Naozaj prišla. Tešil som sa, aj keď som to nedal najavo. Pozdravil som ju a spýtal sa, jej čo si dá. Povedala kávu, rovnako ako aj ja. Začína sa to dobre. Rozprávali sme sa o všeličom. O asi minútu neskôr, som sa jej spýtal:

,,A čo tvoje koníčky? Máš nejaké?" usmial som sa a pozrel sa na ňu.

,,Noo... Rada si pozriem futbal, inak hudba, knihy a ták." usmiala sa. Má rada futbal. Neverím vlastným ušiam. Už sa ju len spýtať komu fandí.

,,Fandíš niekomu?" usmial som sa.

,,Dá sa povedať, že Chelsea." odpila si z kávy. Nemohol som tomu uveriť! Fandí rovnakému tímu ako ja. Fakt som tomu neveril. Prvá baba ktorú poznám, ktorá má rada futbal. Skvelé... pomyslel som si.

,,Fakt? Aj ja. Ja aj hrám futbal. Ak chceš, niekedy si môžeš prísť pozrieť zápas." navrhol som jej.

,,Rada prídem." usmiala sa.

,,Budem rád, ak tam prídeš." rozprávali sme sa v kuse. Mali sme sa o čom rozprávať. Je to super, ak spoznáte niekoho, s kým máte všeličo spoločného.

V kaviarni sme ešte pobudli asi hodinku, potom som jej navrhol, že ju odprevadím domov. Súhlasila, a ja som bol rád. Aj po ceste sme sa rozprávali. Ešte som jej na seba dal kontakt, aj kvôli tomu zápasu.

Zastavila. Asi sme už boli pred jej domom. Usmiala sa a pozrela sa na mňa.

,,Ďakujem za dnešok."

,,Nemáš za čo Grace. Rád som ho s tebou strávil." usmial som sa.

,,Aj ja. Fakt som rada, že som ťa spoznala."

,,Bolo mi potešením. Ešte ti dám vedieť, o tom zápase. Okey?"

,,Jasné. Budem rada. Ešte raz ďakujem." usmiala sa.

,,Nemáš fakt za čo. Aj nabudúce."

,,Nabudúce pozývam ja." zasmiala sa.

,,Uhm... no dobre." zasmial som sa tiež. Jej smiech je nákazlivý a krásny.

,,Tak ahoj." pozrela sa na mňa. Objímem ju?

,,Zatiaľ ahoj." nečakal som na nič a objal ju. Proste, nedalo mi to.

,,Ahoj Ash." krásne sa usmiala a odkráčala do domu. Ja som sa otočil a šiel domov tiež. Je možné, že som sa do nej zaľúbil? Za tak krátku chvíľu? Ale viem jedno... páči sa mi. Po dnešku sa s ňou budem stretávať častejšie. To je isté.

Ahojtééé♡ Tak po mesiaci som sa konečne dostala k tomuto môjmu príbehu♡Ako sa Vám páčila dnešná kapitola?♡Čo hovoríte na Ashtona?♡ Je dokonalý, však?♡Poteší ma každý coment aj vote ♡
Vaša brunet♡