♡Môj jediný namyslenec♡

39.

Susan

Včera som sa dala do rečí s Frankom. S Ashtonovým kamarátom. Pozval ma na kávu, súhlasila som. Všetko bolo v pohode. Rozumeli sme si. Ale keď ma prišiel odprevadiť domov, pobozkal ma. Ale to mi nevadí. Hnevám sa sama na seba. Pretože som len tak bez slova odišla.

Grace má pravdu. Čo si teraz myslí? Čo ak si myslí, že som mu dala falošnú nádej? Ach Susan, si sprostá.

,,Grace, ja pomaly pôjdem. Potrebujem sa vyspať." povedala som a postavila som sa z pohovky.

,,Dobre Susan. Mám ťa odprevadiť?" spýtala sa ma Grace.

,,Nie, ďakujem. Nemusíš. Ráno ti zavolám."

,,Dobre. Vyspi sa. A nemysli už na to. Možno ti dokonca zavolá aj on sám." usmiala sa na mňa Grace a objala ma.

,,Pokúsim sa. Dobrú noc Grace."

,,Dobrú noc Susan." otvorila mi dvere a ešte raz sme sa objali.

Došla som domov, zamkla dvere a šla do izby. Rodičia boli na nočnej. Osprchovala som sa, prezliekla sa a ľahla si. Rozmýšľala som nad včerajškom, nad Frankom. Som ja ale naozaj sprostá.

,,Ach..." vzdychla som si a radšej sa otočila na bok.

Pomaly som zaspávala, až kým mi nezazvonil mobil. Pozrela som sa na displej, na ktorom svietilo meno Frank.

,,Grace mala pravdu." povedala som si, usmiala sa a prijala hovor.

,,Áno?" ozvala som sa.

,,Susan?"

,,Frank?"

,,Áno, to som ja."

,,Stalo sa niečo?" spýtala som sa.

,,Ale nie. Ja len... to pred tvojim domom. Spravil som niečo zlé?"

,,Nie, nie, nie. Nič zlé si nespravil. Ako ťa to napadlo?" zasmiala som sa.

,,Ja len preto, že si bez slova odišla preč..."

,,Lebo ma to prekvapilo. Vôbec som to nečakala."

,,Takže je všetko v poriadku?" v jeho hlase bola počuť radosť.

,,Samozrejme, že áno."

,,Tak to som rád."

,,Aj ja som rada. Zľakla som sa, že sa niečo stalo, keď voláš tak pozde."

,,Nie, nie. Len mi to nedalo spať a musel som ti zavolať."

,,Si zlatý. Tak ideme spať? Je veľa hodín."

,,Máš pravdu. Tak... dobrú noc Susan."

,,Dobrú noc Frank." zložila som a usmievala sa ako blázon.

,,On zavolal! Grace mala pravdu!" zvolala som na celý dom. Ráno zavolám Grace, lebo keď jej zavolám teraz, to dievča zinfarktuje, lebo sa zľakne, že sa niečo stalo, pretože je veľa hodín.

Grace

Ráno ma zobudilo zvonenie môjho mobilu. Ledva, že som videla, kde ho mám, lebo som ešte bola zaspatá. Pozrela som sa, kto mi volá. Bola to Susan. Takže typujem, že pôjde o Franka. Prijala som hovor.

,,Grace, Grace, Grace!" normálne ma jej krik v mobile prebudil.

,,Si v poriadku Susan?"

,,Som v úplnom poriadku, kamoška moja."

,,Stalo sa niečo, že mi takto z rána vrieskaš do mobilu? Prepadli ťa? Okradli ťa? Zbili ťa? Alebo čo sa stalo?" zasmiala som sa a Susan tiež.

,,Ale čo by? Mala si pravdu! Frank mi večer zavolal."

,,Ahá, tak to preto takto vystrájaš dievča zlaté. Ja, že nejaká vražda alebo niečo zaujímavejšie."

,,Ty si blázon, Grace." smiala sa.

,,No vrav. A čo povedal?"

,,Nedalo mu to spať, tak mi zavolal, či je všetko medzi nami v poriadku. Hulákala som tu na celý dom, že si mala pravdu."

,,Ja som ti vravela, že zavolá. A ak by nezavolal, zavolala by si ty."

,,Ja, ale..."

,,Žiadne ale, ja by som ťa k tomu donútila."

,,No dobre, zavolala by som mu ja, no."

,,Kedy sa stretnete znova?"

,,Neviem, myslím, že buď zavolá on, alebo teraz ja."

,,Je rad na tebe dievča. Zavolaj ho na kávu ty. A ak chceš, kľudne tam pôjdem s Ashtonom tiež."

,,To by bolo fajn."

,,No uvidí sa Susan. Ale teraz mám chuť ťa zabiť, kěďže je víkend a ty si ma tak skoro zobudila."

,,Neválaj sa a vstávaj." zasmiala sa a zložila.

To dievča je blázon, ale aj napriek tomu ju mám strašne rada.

No čo už, mala by som vstať. Vstala som z postele, prehrabala sa vo svojich vlasoch, spravila si rannú hygienu, prezliekla sa a šla si spraviť raňajky. Rodičia boli tak skoro v meste, pretože zajtra odchádzajú. Boli tu krátko, ale aj to je niečo. Som za to rada. Som rada aj za nich.

Najedla som sa, šla do svojej izby, vzala do rúk mobil a napísala Ashtonovi.

"Dobré ránko pán futbalista :D <3"

"Dobré ráno, ty futbalistová priateľka <3"

"Ako si sa vyspal, ty blázon?"

"Zavolám ti, chcem ťa počuť <3"

"Dobre <3" odpísala som a usmiala sa. O sekundu na to, mi zvonil mobil.

,,Tak ako si sa vyspal?"

,,Spalo sa mi dosť dobre, ale teraz keď ťa počujem, je mi ešte lepšie."

,,Jój, aký romantik z teba." zasmiala som sa.

,,Hej, aj ja ťa ľúbim drahá Grace."

,,Ja viem, aj ja teba."

,,Stretneme sa dnes?"

,,Uhm, mám nápad. Nejdeme s Frankom a Susan na kávu? Vieš, Frank predvčerom..." nenechal ma dopovedať.

,,Pobozkal Susan."

,,Presne. Povedal to aj tebe?"

,,Jasné. Veď je to môj najlepší kamarát."

,,Veď vlastne, hej. Tak, či by sme nešli a zblížili ich ešte viac?"

,,Ty moja múdra hlavička. Súhlasim. Tak dnes o štvrtej? Lebo mám tréning."

,,Súhlasím. Tak vidíme sa. Ľúbim ťa."

,,Aj ja teba Grace. Pa."

,,Ahoj." zložila som.

Napísala som sms-ku Susan.

"O štvrtej v kaviarni :)"

Do štvrtej som mala kopu času, tak som si ľahla, vzala si notbuk a zapla si seriál.

Ahojté, tak konečne som sa dostala k tomuto príbehu. Čas mi to nedovoloval, ale pokúsim sa častejšie pridávať kapitoly. Ako sa Vám páčila dnešná kapitola? Poteší ma každý coment aj vote❤️
Vaša brunet🖤