4.

2K 122 15
                                    

Ashton

Je okolo tretej po obede a ja sa vyberám do mojej obľúbenej kaviarne.

Na ceste narazím na čašníčku z kaviarne. Smerovala do práce. Super. Pomyslel som si.

Pomaly som bol pri kaviarni. Vošiel som dovnútra a ako prvé, som si všimol tú babu. Babu, ktorá sklonila hlavu, keď som okolo nej prešiel. Sadol som si o jeden stôl ďaľej od nej. Asi si ma nevšimla, lebo pozerala do mobilu.

Sadol som si a hneď ma prišla obslúžiť tá čašníčka. Už vedela čo si dávam, tak sa ma spýtala:

,,Ako vždy?" usmiala sa na mňa.

,,Áno." úsmev som jej samozrejme opätoval. Veď asi kvôli nej tu chodím. Či už nie? Váhal som.

,,Dobre." povedala a s úsmevom na tvári odišla. Chodím tu ešte stále kvôli nej? Myslím, že nie.

Zaujala má tá baba. Už celý týždeň tu chodí a pozerá sa na mňa. Čašníčka odišla a ja som si prezeral babu, ktorá sedela o jeden stôl ďaľej. Ako som už vravel. Hnedé dlhé vlasy, ktoré jej siahali po pás, hnedé oči a krásny úsmev. Ale teraz bola nejaká nesvoja a smutná. Prečo? Pýtal som sa samého seba

Po chvíli mi čašníčka doniesla kávu. Moju obľúbenú. Usmievala sa na mňa ako na nejaké zjavenie. Po tak dlhom čase? Pff. Ďakujem.

Grace

Po škole som ako vždy tento týždeň, šla do kaviarne. Pomaly som si vychutnávala skvelé počasie a vzduch. Ale myšlienkami som bola stále pri ňom. Pri chalanovi z kaviarne.

Bola som pri kaviarni. Obzrela som si celú kaviareň. Nastalo sklamanie. On tam nebol.

Mám odísť alebo chvílu počkám? Prečo tu nie je? Och, nie. Objednala som si laté a čakala som. Prešlo päť minút a on nikde. Prešlo pätnásť minút a stále nič. Vzala som do rúk mobil a napísala Susan.

"Susan... On tu není :("

"Och, Grace. Možno príde :/"

"Dúfam Susan...:(" V kútiku duše som hrozne dúfala, že príde. Hrozne som ho chcela vidieť a potrebovala som ho vidieť.

Zodvihla som hlavu a narazila na neho.

Áno! Prišiel! Očarujúci úsmev ako vždy, nagelované vlasy a hlavne on. Dokonalý chalan z kaviarne. Tak veľmi ho chcem osloviť. Alebo vymyslieť nejakú zámienku na komunikáciu s ním. Okúzlujúci chalan a presne podľa mojích predstáv.

Usmievala som sa na neho a nevedela som z neho spustiť oči. Je tak nádherný a zároveň neodoľateľný. Celý čas som sa na neho pozerala.

Asi by bol čas vziať z neho oči. Pretože si to určite všimne. Vzala som si veci a zaplatila.

Pomaly som odchádzala z kaviarne. Posledný pohľad na neho a úsmev Grace. Povedala som si a usmiala som sa na neho.

Ashton

Pozrela sa. Tá baba sa na mňa pozerala po celý čas. To som až taký krásny? Pousmial som sa nad svojim myslením.

Všimol som si, ako sa na mňa celý čas keď tam bola, pozerala. Prihovorím sa k nej? Hm...

Postavila sa zo stoličky a posledný krát sa na mňa usmiala. Pozrel som sa smerom, akým odchádzala. Usmial som sa na ňu a ona pri odchode na mňa tiež. Má božský úsmev.

Pýtal som si účet. Prišla tá čašníčka, ako vždy. Do ruky mi podstrčila nejaký papierik. Papierik s jej číslom. Nevzal som si ho.

,,Nechaj si ho. Nechcem ho." povedal som hrdo a usmial som sa. Zaujíma ma iná a nie ona. Už nie. Čakal som na ňu už dlho. Je čas získať si niekoho iného.

,,Ashton, máš šancu. Je čas začať inde. Zabudnúť, že existuje nejaká čašníčka a začať odznova." povedal som si a odišiel z kaviarne.

New♡Čo hovoríte?♡Poteší ma každý coment aj vote♡
Vaša brunet♡

♡Môj jediný namyslenec♡Donde viven las historias. Descúbrelo ahora