♡Môj jediný namyslenec♡

22.

Grace

,,Grace... V deň keď sme sa prvý krát rozprávali, vedel som, že si iná. Na nič sa nehráš, si sama sebou, vždy povieš to čo chceš. Proste si iná ako ostatné. A to zbožňujem. V prvom rade by som sa ti chcel ospravedlniť za to, čo sa stalo vtedy v tom parku. Naozaj to bolo nedorozumenie. Prišla tam, spýtala sa ako sa mám a do slova sa na mňa vrhla. Nespolupracoval som s ňou. Nemohol som. Pretože... Pretože to čo cítim k tebe, som zrejme necítil k nikomu. Aj keď som mal dlhodobý vzťah a dosť dlho som sa spämatával z rozchodu, prešlo ma to. Prešlo ma to hneď, keď si do môjho života vstúpila ty. Prešlo ma to hneď, keď si sa na mňa prvý krát pozerala s tvojimi nádhernými očami v kaviarni. Vtedy som si v duchu vravel, že zabudnem na časníčku o ktorú som sa snažil v tej kaviarni a prihovorím sa k tebe. Hneď po tom čo si sa na mňa pozerala, som prešiel okolo teba s úsmevom na tvári. Pamätáš? Veľmi ma mrzí to, čo sa stalo a my sme sa spolu kvôli tomu nerozprávali. Ale v deň toho plesu, teda, keď som ťa vzal od toho chalana a prišla si so mnou na balkón a ja som cítil tvoje pery na tých mojich, povedal som si, že sa s tebou musím stretnúť a povedať ti, čo k tebe cítim..." Spracovávala som vo svojej hlave každé jeho slovo, ktoré mi povedal. Neverila som svojim vlastným ušiam. Neverila som tomu, čo mu práve povedal. Neverila som tomu, že mi tu práve vyznáva... Lásku?

,,Ash... J-ja, neviem čo ti na to povedať. Ja..." Nenechal ma dohovoriť.

,,Pššt. Ešte som neskončil." Usmial sa a pokračoval v rozprávaní.

,,Grace... To čo cítim k tebe, sa nedá ani opísať. Milujem ťa a nebudem to ďalej tajiť. Kľudne to poviem každému, kto prejde okolo mňa. Kľudne to poviem celému svetu. Milujem ťa a nikto mi nevezme to, čo k tebe cítim. Nikto mi nezabráni milovať ťa. Nikto mi nezabráni stretávať sa s tebou. Jedine ak ty. Jedine ak mi povieš, že necítiš to čo ja. Potom by som sa  s tým musel zmieriť. Aj keby to hrozne bolelo. Grace, milujem ťa." Dokončil svoj monológ. Pozerala som sa na neho so slzami v očiach. So slzami, ktoré sa dreli na povrch. So slzami šťastia.

,,Ashton. Zabudnime na to čo sa stalo so Selenou. Zabudnime na všetko zlé čo sa nám stalo. Dobre? Keď som ťa prvý krát zbadala, bola to láska na prvý pohľad. Ver mi či nie, bola to láska na prvý pohľad. Keď som do teba narazila, myslela som si, že sa mi sníva. Ale nebol to sen. Bola to krásna realita. Rovnako ako aj bozk s tebou. Nikdy som nebola zamilovaná, ale pri tebe je to iné. Som do teba zamilovaná až po uši. Vážne. K nikomu som necítila to, čo cítim k tebe. Prečo by som ti mala povedať, že necítim to čo ty? Keby som necítila to čo ty, nedovolila by som ti pobozkať ma na tom plese. Nedokázala by som ti povedať nie. Ash, milujem ťa. Veľmi ťa milujem. A nemienim môj názor zmeniť." Usmiala som sa na neho so slzami v očiach.

Ashton

Neveril som tomu, čo mi práve povedala. Ja milujem ju a ona miluje zase mňa. Je toto iba sen? Ak áno, nikdy sa z neho nechcem zobudiť!

,,Grace? Nikdy ťa nechcem stratiť. Bola by to obrovská strata. Obrovská." Chytil som jej tvár do svojich rúk a pomaly sa k nej približoval.

,,Už nečakaj." Pošepkala a usmiala sa. Vážne som na nič nečakal a spojil naše pery v jedny.

,,Milujem ťa. A už nechcem byť bez teba." Šepol som, keď sme sa od seba odtiahli a čelami sa o seba opierali.

,,Aj ja teba. Nikdy som si nemyslela, že sa toto raz stane."

,,Ale stalo sa. A ja som konečne šťastný."

,,Prvý krát v živote som naozaj šťastná."

,,Ja som šťastný, že som ťa spoznal. Som šťastný, že ťa môžem mať. A som šťastný, že si už len a len moja." Usmial som sa a pohladkal ju po líci.

,,Si blázon. Vieš o tom?" Zasmiala sa.

,,Som. Áno, viem o tom. Ale do teba." Dal som jej letmý bozk.

,,Už nikomu. Počuješ? Nikomu ťa nedám." Chytila ma za obe ruky a ponechala mi tam malý bozk. Je úžasná.

,,Ani nemusíš. Ja budem tvoj a ty zase moja." Povedal som a pritiahol si ju k sebe do objatia.

Takto sme sedeli na lavičke ešte zopár minút a užívali si prítomnosť toho druhého. Verte či nie, nikdy som nebol šťastnejší. Viem, že s Grace pocítim pravú lásku a verím, že nám to vydrží. Možno si vravíte, že je skoro takto hovoriť, ale ja som už raz taký.

Po asi dvadsiatich minútach sme sa rozhodli ísť do kaviarne. Vystúpili sme z auta a ruka v ruke, s úsmevom na tvári sme kráčali do kaviarne.

Sadli sme si k stolu a čakali na obsluhu. Držal som Grace za ruku a v kuse som sa usmieval.

,,Keď sa takto budeš usmievať aj naďalej, asi z tebe nebudem môcť strhnúť oči." Povedala mi Grace a stisla mi ruku.

,,Až taký krásny nie som." Zasmial som sa.

,,Pre mňa si dokonalý. Je mi jedno čo si myslia druhý. Už si len a len môj." Žmurkla na mňa. Nahol som sa k nej a dal jej malý bozk.

,,Ehm... Čo vám prinesiem?" Prišla čiernovlasá čašníčka, o ktorú som sa predtým snažil.

,,Laté. Dva krát." Usmiala sa Grace.

,,Fajn." Odfrkla a odišla od stolu.

,,Videla si ju? To bola tá čašníčka, o ktorú som sa snažil. A hlavne, že potom mi napísala na papierik svoje číslo. Ja som jej ho vrátil so slovami "už je neskoro". Pretože už vtedy som vedel, že sa budem snažiť len o jedinú. A to o teba."

,,To bola slepá? Ja by som za teba dala všetko. A to hlavne, keď si tu bol každý deň a ja by som tu pracovala. Ale teraz má smolu. Už si len môj a ona mi môže závidieť." Povedala víťazne.

,,Veľmi ťa milujem."

,,Aj ja teba." Poslala mi vzdušný bozk. O malú chvílu nám čiernovláska doniesla objednávku a s nervóznym výrazom na tvári odišla. Má smolu.

Ahojte❤️ Tak konečne som sa dostala k tejto kapitole😇 Ako sa Vám páčila? Poteší ma každý coment aj vote❣️ Prepáčte, že som dlho nepridávala novú časť, ale čas mi to nedovolil😔
Vaša brunet🖤