♡Môj jediný namyslenec♡

40.

Ashton

Ráno ma zobudil zvuk môjho mobilu. Lepšie povedané, zvuk prichádzajúcej sms-ky. Pozrel som sa kto píše, bola to Grace. Posadil som sa a prečítal si správu.

Zasmial som sa, keď som si prečítal, čo sa v nej nachádza. Vraj pán futbalista. To dievča je blázon. Ale aj napriek tomu ju ľúbim. Odpísal som jej a neskôr na to, hneď zavolal. Len čo som ju počul, moje ráno sa hneď zlepšilo. Len čo som počul hlas Grace, mal som lepšiu náladu, krajšie ráno.

Má to tá moja baba ale múdru hlavičku. Zložil som a musel som sa zasmiať. Má v pláne zblížiť môjho najlepšieho kamaráta a svoju najlepšiu kamarátku. Ako, mali sme to v pláne už prednedávnom, ale čas nám to nejako nevydal, takže dúfam,  že by nám to teraz mohlo výjsť.

Vstal som z postele, napísal Frankovi sms-ku, že sa o štvrtej vidíme v kaviarni, osprchoval som sa, prezliekol sa a šiel raňajkovať. Popri raňajkách mi písali spoluhráči, že sa nám tréning začína o pol jednej.

Doraňajkoval som, sadol si do obývačky a kukal niečo v telke. Posledný zápas v tejto sezóne máme o mesiac. Hrozne sa teším. Dúfam, že ho vyhráme a získame trofej.

***

Neviem ako, ale na sedačke v obývačke som zaspal. Vstal som o dvanástej. Tak to som skoro zaspal!

Namieril som si to do izby, vzal si potrebné veci na tréning, kľúče od auta a pálil som na ihrisko. Kebyže zaspím, tréner by mi asi poriadne vynadal.

Zaparkoval som auto pred štadiónom, vzal si tašku a šiel do šatne.

,,Čaute chalani!" podali sme si ruky.

,,No čo kamoš? Ako sa máš?" spýtal sa ma John.

,,Dobre a ty John?"

,,Ujde to nejako. Ako to ide s Grace?"

,,Zatiaľ super, ďakujem za opýtanie."

,,Maličkosť. Som rád, že si konečne šťastný Ash." potľapkal ma po pleci.

,,Ja tiež John, ja tiež." usmial som sa.

,,Tak ideme na ihrisko?" spýtal sa ma.

,,Samozrejme." zaviazal som si šňúrky a šiel spoločne s Johnom, za ostatnými na ihrisko.

,,Tak chalani. Desať minút okolo ihriska. Poďme!"

,,To sme mohli čakať." zasmiali sme sa s chalanmi.

Ešteže som mal takú dobrú kondičku vždy, pretože bez toho a bez snahy by to očividne nešlo.

Po desiatich minútach sme si nachvílu vydýchli.

,,Dobre chlapci. Slušný výkon. Mark, trošku si bol pomalši, ale nevadí. John a Ashton, pekný výkon. Ostatní ste mali slušný výkon tiež. Takže... rozdelte sa a ideme si zahrať." Všetci sme len prikývli hlavami a začali sme sa deliť. Ja ako vždy, v tíme, kde bol John. Skvelo sme si rozumeli, či už na trávniku, alebo mimo neho.

,,Ste rozdelený?" spýtal sa nás tréner.

,,Áno, tréner!" zvolali sme.

,,Tak fajn. Vy na pravú stranu, vy na ľavú. Som zvedavý, kto bude lepší." tréner po pár sekundách zapískal a začali sme hrať.

Po desiatich minútach sme si vymenili strany. My sme boli na ľavej a druhá partia na pravej. Po desiatich minútach bol stav nerozhodný. 1:1.

,,Faul!" tréner zapískal a pribehol k Johnovi, ktorý sedel na trávniku.

,,Sorry, kámo." podal mu ruku Mark a John ju prijal.

,,To je v pohode. Veď je to súčasťou tohto." zasmial sa John.

,,Máš pravdu kámo." podali si ruky s Markom a hrali sme ďalej.

***

,,Je to tám!" prehrali sme proti pravej partií. Všetci sme si podali ruky. Vyhrali zaslúžene. Boli lepší.

,,Pokazil som to tou poslednou šancou, ktorú som nevyužil." povedal som Johnovi.

,,Ale nie. Chcel si to skúsiť cez Gabriela, ale Mark bol rýchlejší a vzal mu loptu."

,,Mal som to skúsiť sám."

,,Už s tým nič nespravíme. To nevadí kamoš."

,,Máš pravdu, no."

,,Ashton? Nerob si z toho nič. Chcel si to skúsiť cez svojho spoluhráča, ale protihráč bol rýchlejší. To sa stáva." povzbudil ma tréner.

,,Ďakujem tréner." mávol som mu rukou.

,,Kam ideš kamoš?" spýtal sa ma John.

,,Idem sa domov prezliecť a potom idem do kaviarne za Grace, jej kamarátom a Frankom. Ty?"

,,Ja si idem domov oddýchnuť. Včera som nevedel spať, tak som skoro do rána bol hore."

,,Nezávidím ti. Viem aké to je." prezliekali sme sa.

Všetci zo šatne sme šli na parkovisko k svojim autám.

,,Čaute!" pozdravili sme sa, podali si ruky.

,,Pozdrav Franka, Ash."

,,Pozdravím John. Maj sa." naposledy sme sa pozdravili a ja som sa vybral domov sa osprchovať a prezliecť.

Grace

O pol štvrtej som zavolala Susan, že sa pohýnam z domu. Ona už bola na ceste tiež. Ashton sa asi pripravuje, pretože mi nedvíha, alebo sa mu predĺžil tréning.

O necelých pätnásť minút som stála pred kaviarňou so Susan. Obe sme čakali už len na chalanov.

,,Tí chalani nikdy neprídu na čas. A potom, že my ženy meškáme." zasmiala sa Susan.

,,Určite sa im niečo len predĺžilo. Neboj sa. Obaja prídu." usmiala som sa.

Zazvonil mi mobil. Bol to Ashton.

,,Áno?"

,,Grace, prepáč, že som ti to nedvíhal. Sprchoval som sa. O tri minúty som pred kaviarňou."

,,V pohode, my sme už so Susan tu."

,,A Frank?"

,,Ešte ho tu nevidím."

,,On príde, len možno mal dlhšie sedenie v práci."

,,Dobre, ochvílu sa vidíme."

,,Samozrejme." zložila som.

,,Ash je ochvílu tu, Frankovi sa očividne predĺžilo sedenie v práci."

,,Dúfam, že dôjde."

,,Neboj sa, ty baba blázniva. Dôjde." povedala som.

Pred kaviarňou zastavilo Ashtonovo auto. Vystúpil z neho a podišiel k nám bližšie.

,,Ahojte baby." podišiel ku mne a pobozkal ma.

,,Ahoj." usmiala som sa.

,,Ahoj Ash." pozdravila ho Susan.

,,Môj kamoš ešte nedošiel?"

,,Očividne nie." povedala Susan.

,,Idem mu zavolať." povedal a vytočil jeho číslo.

,,No čo Frank? Kde si?"

,,Dobre, sme tu. Ideme dovnútra. Objednám ti kávu."

,,Je na ceste." usmial sa a pritiahol si ma k sebe.

,,Ako sa mi máš zlato?" spýtal sa ma a dal mi bozk do vlasov.

,,Keď si tu, tak lepšie." usmiala som sa.

,,To rád počujem. Ideme dovnútra. Poď Susan, Frank bude ochvílu tu." otvoril nám dvere do kaviarne.

Ahojté!❤️Tak mám to znova novú kapitolu :3 Ako sa Vám páčila? Poteší ma každý coment aj vote❤️
Vaša brunet🖤