♡Môj jediný namyslenec♡

8.

Grace

Bolo mi s ním tak super. Je skvelý, priam až dokonalý. Keby ste len videli ten jeho úsmev. Ach... Šla som do domu a rovno do mojej izby. Veľmi rada sa pôjdem pozrieť na jeho zápas. Budem ho pozorovať z hľadiska a usmievať sa na neho. Ach, už teraz ho chcem znova vidieť. Šla som si dať rýchlu sprchu a potom som si šla ľahnúť. Dnes bol skvelý deň, ale v škole zároveň aj unavujúci.

Ľahla som si do postele a zrazu mi pípla sms-ka. Jáj, vlastne áno. Ja som mu dala svoje číslo. Čo ak to bude on? Pozrela som sa na displej mobilu a áno. Bol to on.

"Ahoj Grace :) Zajtra mám zápas o 14:00. Ak chceš, príď sa pozrieť. Ashton :)." Och, áno. Napísal mi. Juhúúúú.

"Ahoj Ash. Rada sa prídem pozrieť. Akurát o 13:00 končím v škole, tak prídem rada :3."

"Som rád. Tak... Dobrú noc a sladké sny :)."

"Aj tebe :)." odpísala som mu, následne som mobil zamkla a priložila si ho k hrudi. Och, už nech je ráno. A po škole hlavne. Neviem sa dočkať, kedy ho uvidím.

--------------------------

Ráno som vstala s obrovským úsmevom na tvári. Hrozne sa na dnešok teším. Hrozne sa teším na neho. 

Ashton

Ešte včera večer som jej dal vedieť, že mám dnes zápas. Povedala, že príde. Tak som hrozne zvedavý. To dievča je naozaj iné ako ostatné. Je úprimné a také... také fakt iné. V dobrom zmysle samozrejme.

Ráno som vstal troška pozdejšie. Chcel som sa vyspať, aby som bol na zápase fit. Vstal som, spravil si rannú hygienu a šiel som si zacvičiť. Ako vždy, pol hodinka cvičenia. Každý deň.

Po cvičení som si šiel dať rýchlu sprchu, pretože sa ochvíľu začína zápas. Je 12:30, takže by som si mal švihnúť. Vliezol som do sprchy a o desať minút som bol hotový. Šiel som sa obliecť a potom si nagélovať vlasy. Ešte som si rýchlo zbalil potrebné veci na zápas a vyrazil som. Nasadol som do auta a šiel rovno na štadión.

Bol som pred štadiónom. Zaparkoval som na parkovisko a vystúpil som z auta. Porozhliadol som sa okolo a zbadal Grace. Prišla. Naozaj prišla. Zďaleka som sa na ňu usmial a počkal, kým príde bližšie.

,,Ahoj." pozdravil som ju.

,,Ahoj Ash." usmiala sa.

,,Som rád, že si tu."

,,Hej, aj ja. Je tu dosť veľa ľudí."

,,To je tu tak vždy."

,,Na tomto štadióne som už raz bola."

,,Hej?"

,,Ash?! Kámo, ideme!" zvolal môj kamoš.

,,Tak... Ja idem do šatne."

,,Dobre. Budem niekde v hľadisku." usmiala sa.

,,Dobre." úsmev som jej samozrejme opätoval.

,,Držím palce." povedala a šla. Bola taká zlatá. Ešte chvíľu som sa pozeral jej smerom. Až kým do mňa nedrgol Frank.

,,Kámo? Čo sa tak za ňou pozeráš?"

,,Nič. Len..."

,,Hej kámo. Zaľúbil si sa?" zasmial sa a drgol do mňa znova.

,,Prestaň." usmial som sa a šiel som do šatne. Má pravdu? Zaľúbil som sa?

Grace

Zo školy som si to namierila rovno na štadión. Z ďiaľky som zbadala Ashtona. S taškou na pleci a pred svojim autom ma tam počkal, kým pôjdem bližšie. Ale o malú chvíľu aj musel odísť do šatne. Ja som sa dala do kroku na hľadisko. Bolo tam plno ľudí. Našla som si miesto niekde asi v šiestom rade hľadiska. Posadila som sa a čakala som, pokiaľ sa začne zápas.

Zápas sa o malú chvíľu začal. Postavila som sa a začala som na ihrisku očami hľadať Ashtona. Hm, kde asi je? Áno. Je tam. S číslom "7" na drese. Prečo je taký skvelý? Alebo ešte lepšie. Prečo ho nemôžem mať len pre seba? Pozerala som sa okolo seba a skoro všetky baby sa pozerali len na neho. Nečudujem sa...

-----------------------------

,,Góóól!" zakričala som spoločne s ostatnými. Ashton strelil gól z penalty. Ostávalo dvadsať minút dokonca zápasu. Vedela som, že sa mu to podarí. Usmievala som sa ako blázon.

Po skončení zápasu som šla preč z hľadiska a šla na parkovisko. Ash sem určite príde. A nemýlila som sa, prišiel.

,,Gratulujem." usmiala som sa.

,,Hah. Ďakujem." vďačne sa usmial.

,,Nemáš za čo. Bolo to skvelé."

,,Až také nie. Ale ešte raz ďakujem." zasmial sa.

,,Fakt nie je za čo."

,,Kam ideš teraz Grace?" spýtal sa ma.

,,No... Už domov."

,,Odveziem ťa?" nevedela som čo povedať.

,,No... Ak chceš. Ja budem len rada."

,,Samozrejme. Poď." usmial sa a nastúpil do auta. Nastúpila som tiež. Celú cestu sme sa rozprávali. Keby len vedel... keby len vedel, že som sa zaľúbila. Že som sa zaľúbila do neho. Do jeho úsmevu, do jeho rozprávania, do jeho očí... tento chalan ma pobláznil.

Ashton

Zápas sme vyhrali. Strelil som gól z penalty. Bol som rád, že to dopadlo aspoň takou výhrou. Po zápase som šiel do šatne, prezliekol sa a šiel na parkovisko. Chalani šli oslavovať výhru, no mne sa nechcelo. Nieže nechcelo, ale dúfal som, že ešte uvidím Grace. Čo sa mi aj splnilo. Stála na parkovisku. Navrhol som jej, že ju hodím domov. Samozrejme, súhlasila. Bol som rád.

Celú cestu sme kecali a smiali sa. Je to fakt super, keď nájdete niekoho tak bláznivého ako Vy. Pozvať ju niekam von? Bola by škoda ju niekam nepozvať. Je fakt milá, zábavná a šialená.

,,Ták. Sme tu." zastavil som pred jej domom.

,,Ďakujem." usmiala sa na mňa.

,,Nie je za čo. Som rád, že si sa dnes bola pozrieť."

,,To mne je cťou. Netušila som, že si až taký dobrý futbalista." zasmiala sa.

,,No dovoľ." jemne som do nej drgol.

,,Čo ti mám dovoliť?" smiala sa.

,,Pozvať ťa von." usmial som sa a pozrel sa na ňu. Smiech ju prešiel. Čo som aj tušil.

,,T-to vážne?" vypúlila na mňa oči.

,,Zajtra o 13:00. Prídem po teba."

,,Počkáj môj milý. Mám to brať ako rande?" zasmiala sa.

,,Zrejme, moja milá." Fakt je šialená. Ale to nemení nič na tom, že je to fajn baba.

,,Tak fajn. Zajtra o 13:00." usmiala sa a otvorila dvere.

,,Budem sa tešiť."

,,Aj ja pán futbalista." zasmiala sa a zatvorila dvere. Takže som pán futbalista. Hm, to sa mi páči. Ja som sa do nej asi fakt zaľúbil, čo?

Grace

Pozval ma na rande. On ma naozaj pozval von? Naozaj som ho nazvala mojím milým? Naozaj? Och, ja som ale blbá. Teda nie... Grace, nie si blbá. Si len zamilovaná. Fajn, som zamilovaná. Zajtra o 13:00, príde po mňa. Nemôžem tomu uveriť. Ashton. futbalista, najkrajší chalan na celom svete ma pozval von? Nie je to len sen? Štipnite ma. Nie, nie je to sen. Ach... hodila som sa na posteľ a usmievala sa ako blázon.

Celý deň som myslela len a len na neho. Mne raz z neho praskne mozog. Nebolia ho nohy? Nebolia ho nohy z toho, že mi celé dni behá v hlave?

Večer som zaspala, ani neviem ako. Ale áno, viem. Myslela som na Ashtona a s úsmevom na perách som zaspávala...

Tak máme tu novú kapitolu♡ Ako sa Vám páčila?♡Ďakujem za minulé comenty aj votes♡ Ste skvelí♡
Vaša brunet♡