Hrdinka

Ryšavka

Ron

„Po mestskej rade nie je ani stopy. Prehľadali sme snáď všetko, čo nám prišlo do cesty." Leniví hlupáci. Žiadna snaha, žiadne výsledky.

„Ako je to možné? Môže byť niekto tak neschopný ako ste vy?! Koľko ešte budem čakať?!" Už som ďalej nemohol otáľať. Nebol na to čas. Na tento moment som čakal od prvej chvíle môjho života. Od prvého stretnutia s bratstvom, od prvého švihnutia čepele. Musím ich zničiť. Aj keby som mal za to zaplatiť vlastným životom.

„Nevieme. Asi až pokiaľ ich nenájdeme." Cez základňu sa prirútilo ďalšie auto s posilami, ktorým nedávam šancu. Trénoval som ich v centre, ešte stále si pamätám, akí boli nemožní.

„Do zajtrajšieho východu slnka. Viac času vám už nedám."

Kým stačili vysloviť čo i len jedno slovo, odkráčal som. Ich tupé výrazy hovorili za všetko. Márnosť vysvetľovať. Prešiel som do miestnosti s číslom 22, tajná miestnosť základne s elektrotechnikou a ovládaním na delá a výbušniny. Vytočil som číslo do centra, už aj spojenie hovorov na mňa funguje akosi pridlho.

„Kód 524x5-420" Všetko bolo zabezpečené. Nikto sa k nám nemohol dostať, nik nám nemohol, čo i len zavolať. Bez tajných kódov nášho spoločenstva boli všetci stratení. To bolo to, čo sa mi na tejto práci tak páčilo. Kontrola. Nad každým, nad všetkým. Moc, ktorú som mal v rukách. Dôležitosť, nasadenie a cieľ. Cieľ bol najdôležitejší.

„Oddelenie zbrojných síl a tréningové centrum." Zachrčalo z telefónu.

„Kira. Potrebujem ju. Pošlite ju do základne. Operácia X sa práve začala."

Kira bola tou najlepšou špiónkou a bojovníčkou, ktorú som poznal. Behala ako šíp a strieľala terče priamo do srdca. Bola krásna a tajomná. Plná energie a nespútaného života.

Vlastne som s ňou vyrastal. Iba ona a ja sme boli v plnom nasadení, trénovali sme od rána do večera a chodili neskoro spávať. V noci sme spolu pozerali strašidelné filmy, študovali zbrane alebo sme sa iba tak ponevierali po centre. Mali sme jeden druhého, boli sme nespútaní a blázniví. Nič nám nechýbalo.

No potom som sa stal trénerom. To ja som bol najlepší z najlepších, ovládal som všetko, čo po mne chceli. Zatiaľ, čo ja som trénoval malé decká bez potenciálu, ona si žila ako pierko. Tak sa naše priateľstvo skončilo. Nevidela tú zodpovednosť, ktorú som mal, videla iba peniaze a moc. Závisť porazila priateľstvo.

Viac sme sa nestretávali. Zo známych sa stali neznámi. A aj keď ju už teraz nepoznám, tak ako kedysi, verím jej. Ryšavka to dokáže! My to dokážeme.