Horror stories

Forever in my dreams

Damien... Chalan, ktorého som milovala celým svojím srdcom. A aj navždy budem. Veľa sme toho plánovali, chceli sme cestovať, spoznávať svet... Ale nič z toho sme nestihli. Zomrel. Skamarátil sa totiž s nesprávnymi ľuďmi, ktorí ho zatiahli do špinavého biznisu. Keď si to uvedomil a chcel vycúvať, zastrelili ho. Chladnokrvne, bez štipky súcitu.

Dozvedela som sa to od jeho mamy. Keď mi zavolala, spanikárila som, začala som kričať a histericky plakať. Nedokázala som si predstaviť život bez neho. Moji rodičia si mysleli, že som sa v tom momente zbláznila. Ja som to cítila podobne. Stačila sekunda a ja som mala pocit, že môj život už nemá zmysel, že nevládzem, že ma nikdy nič nebolelo viac ako toto.

Na pohrebe som mala mať rozlúčkovú reč, ale nedokázala som hovoriť. Plakala som ako ešte nikdy. Povedala som len : "Sľúbil si mi, že ma vezmeš do neba, tak prečo si išiel bezo mňa? Vieš, že sama sa bojím." Viac som povedať nedokázala.

V tomto období som fičala na antidepresívach, bez nich som nevedela existovať. Ale neverím, že  sny, ktoré som približne 2 mesiace po Damienovej smrti mala, súviseli s tými liekmi. Tie sny súviseli s ním. Chodil za mnou a bral ma na miesta, kam sme spolu chceli ísť. V jednu noc sme boli v Paríži, ďalšiu zasa v Číne, potom na Zanzibare...

Tie sny boli tak živé, až som mala pocit, že nie sú snami, ale skutočnosťou. Veľmi mi to ubližovalo, každé ráno som sa budila s plačom a pýtala sa, prečo mi to robí. Až som si raz uvedomila, že takto som stále s ním. Že neodišiel, stále je pri mne a spoznávame spolu svet. Tak, ako sme obaja chceli. Postupne som sa na noci a sny tešila, aj keď to nebolo také ozajstné. Aj keď som ho nemohla naozaj objať, pobozkať, milovať sa s ním. Vedela som, že žije. Niekde vo mne...

Ale môj, respektíve náš posledný sen bol pre mňa najhorší. Najhorší zo všetkých, ktoré som mala doteraz. V tomto sne prišiel za mnou, objal ma, pobozkal na líce a povedal : "Princeznička moja... Splnil som skoro všetko, čo som ti sľúbil. To, že budem s tebou na veky, že si ťa vezmem za ženu, že budeme mať spolu 3 deti už ale splniť nemôžem. Prepáč mi to, prosím, a nehnevaj sa na mňa. Ja ťa nikdy neprestanem milovať, navždy budeš moja prvá aj posledná. Si to, čo ma držalo nad vodou. Si to, na čo som myslel, keď som už vedel, že je koniec. Ďakujem ti za to, že som ťa mohol stretnúť a milovať ťa. Teraz už ale musím ísť. Buď šťastná, ja budem dávať na teba pozor. Ale sľúb mi, že na mňa nezabudneš. "

Odišiel. Stratil sa v hmle. Uprostred noci som sa s plačom prebudila. Doteraz som si myslela, že zažívam to najhoršie, čo človek zažiť môže. Ale tento sen môj pohľad zmenil. Tá bolesť, ktorú som cítila do teraz vlastne vôbec nebolela, lebo toto bolo akoby som mala zapichnutý nôž v srdci a nemohla ho vytiahnuť. Hrôzostrašné. Psychiater mi povedal, že som sa načisto zbláznila, že by som mala ísť na liečenie. Ja som ale vedela, že to všetko bolo skutočné.

Jeho duša tu doteraz bola so mnou, ale nemohol tu byť večne. Trpel by on aj ja. Takto aspoň viem, že niekde tam hore mám svojho anjela strážneho, ktorý na mňa dáva pozor a zároveň mi drží miesto. Viem, že sa čoskoro stretneme. Aj on to vie. Veď ja sa predsa sama bojím...

Miestne správy : "Dnes ráno našli manželia Foxoví svoju dcéru mŕtvu na posteli. Na tele nemala žiadne známky po boji, žiadne zranenia. Vyzerala, akoby len spala. Keďže dievča užívalo silné antidepresíva, súdny lekár nariadil pitvu, aby sa potvrdilo, či išlo o samovraždu predávkovaním sa. Pri tele bol však nájdený aj malý papierik. Záhadou je, že sa nikde inde v dome nenašiel rovnaký druh papiera. Stálo na ňom: Teraz sa už nebojí. Nie je sama.
Smútiaci rodičia tvrdia, že písmo nepatrilo ich dcére, skôr im pripomína písmo jej priateľa. Ibaže jej priateľ prednedávnom tiež zomrel."

Pokračovanie v znení romantiky😍. Dúfam, že sa bude páčiť, aj keď sa možno nebudete báť 😏😍💕. Čaftee