,,Zlatko vstávaj, musíš ísť do práce."
Je 6:00 a práve dnes začína môj oficiálne prvý deň v mojej prvéj práci. Včera to bolo dosť nepríjemné, hneď ako som spoznal Min Yoongiho tak som mal pocit, že toto nie je práca pre mňa. Ten pocit ma neklamal.
(Už v práci)
,,JIMIN NESER MA!!" Zase po mne kričí, nevie sa so mnou normálne rozprávať?--hod. neskôr ,,Park Jimin, poď okamžite sem!" Čo zase po mne chce?
--30 min. neskôr ,,Ty si tak nešikovný boha, v živote som nevidel tak nešikovného a debilného človeka ako si ty!"
Bože nech už to skončí, prosím. Nechcem tu pracovať. Min Yoongi ty debil, neznášam ho, prečo je tak....aiishh. Tak fajn skúsim to trochu inak. Začnem sa mu vtierať, a ak to nepomôže tak už naozaj neviem.
,,Yoongi, môžem ťa tak volať však. Nepotrbuješ niečo? Rád ti pomôžem." Nahodil som falošný úsmev.
,,Šibe ti? Máš vlastnú prácu, a ak si s ňou už skončil tak choj domov nechcem aby si tu bol." Povedal to tak chladne.
,,Po pravde, so svojou prácou som ešte nezačal." Odpovedal som mu trošku nervózne, nevedel som ako zareáguje aj keď som mal tušenie že na mňa vyletí s krikom. Nestalo sa tak.
,,Ako to myslíš že nazačal?" No dobre teraz to začne, moje tušenje bolo správne.
,,Ty si kurva myslíš že tu budeš len sedieť na riti, nič nerobiť a k tomu dostaneš aj zaplatené? Tak to teda nie, ja to za teba robiť nebudem, tak sa okamžite otoč a choj vyčistiť ten skurvený svinčík čo majú vo svojom pelechu, je to tvoja časť práce a nie moja!!" Tak toto bolo naozaj strašidelné.
,,J-ja som len ch-chcel-" nedopovedal som lebo mi skočil do reči.
,,Prepáč to som prehnal." Tento raz to povedal tak jemne, asi si všimol že som sa vystrašil, ale stále mal ten kamenný výraz. Prišiel ku mne bližšie a zotrel mi slzu z líca, ani som si nevšimol že plačem. Bol som naozaj vystrašený.
,,Neplač prosím, toto som nechcel, vždy som na ostatných zlí ale teraz som sa neovládol. Neuvedomil som si ako som vrieskal." Ako to povedal tak mi zotrel poslednú slzu z líca a chystal sa na odchod. Ja som ho rýchlo chytil za ruku.
,,To nič, bola to moja chyba, nemal som ťa obťažovať a ešte k tomu som ani neurobil svoju prácu." On mi na to už nič neodpovedal, hneď ako som ho pustil odišiel. Ja som si ešte išiel dokončiť svoju prácu a pomaly sa pobral do šatne sa prezliecť.
Hneď ako som vošiel do šatne, uvidel som Yoongiho ako sa prezlieka, nemal na sebe nič len spodné prádlo. Zostal som stáť na mieste a obzeral si jeho nádherné telo. Zrazu sa otočil mojim smerom, všimol si ma, jeho kútiky úst sa trochu nadvihli, asi si všimol ako sa na neho pozerám, vyzeral som ako debil bol som ním úplne ohúrený. Keď som sa spamätal podišiel som ku svojej skrinke, zobral si od tial veci a začal sa prezliekať. Keď som už bol prezlečený vyšiel som von zo šatne. Yoongi sedel v naštartovanom aute a ja som ho len obišiel. Zrazu začal po mne trúbiť. Otočil som sa, pozrel sa dnu do jeho auta a videl ako mi rukou ukazuje že si mám nastúpiť. Nechcelo sa mi ísť autobusom alebo taxikom, tak som si nastúpil.
,,Kde bývaš?" Spýtal sa ma ale zase tým nepríjemným hlasom. Povedal som mu svoju adresu a už sme šli. Cestou sme sa vôbec nerozprávali, bolo mi to neprínemné.
Zrazu sa ozval: ,,Prepáč za ten dneskajšok ale naozaj rešpektuj to že som nezviknutý s niekym pracovať. A keď sa mi budeš miešať do mojej práce tak to takto dopadne." Pokúsil sa na mňa usmiať ale nevišlo mu to.
,,Prepáč ty mne, nemal som ťa vyrušovať, ako vravíš." Potom sme sa už nerozprávali.
,,Tu bývaš?" spýtal sa prekvapene keď uvidel môj dom.
,,Áno ale bývam s rodičmi." Trochu trápne som sa usmial.
,,Počkaj koľko máš vlastne rokov?" Spýtal sa ma to s divným tónom v hlase.
,,19, prečo?"
,,Len tak, ja mám 20." Zase ten pokus o úsmev.
,,Dobre tak ja už pôjdem, ahoj zajtra." Ako som to povedal tak som vystúpil, ešte som mu zamával a vošiel dnu. On neurobil ani jedno z toho, ani sa mi neodzdravil a ani neodmával, proste len odišiel. Bol som trochu smutný aj keď neviem prečo. Ale tešila ma myšlienka na to že sa s ním uvidím zase zajtra.
----------------------------------------
Sorry za chyby ale je to písané na rychlo.😅
Dufam že sa páčilo. Za váš názor budem rada. ❤
YOU ARE READING
SORRY Jimin Is Mine! (Yoonmin/SK)
FanfictionJedného dňa sa Jiminov otec rozhodne nájsť mu prácu. Už mu liezlo na nervy nič nerobenie svojho syna. Len nakupoval a míňal im peniaze. Vďaka tomu rozhodnutiu sa Jimin zoznámi s jedným z pracovníkov ku ktorému ho pridelia. Ten chalan ho zo začiatku...