SORRY Jimin Is Mine! (Yoonmin/SK)

{5}

Už ležím doma týždeň. Mal som horúčky ale to nebolo nič oproti tým nočným morám. Zajtra konečne idem do práce, konečne uvidím Yoongiho.

Pov. Yoongi:

Od toho dňa čo Jimin odpadol prešiel už týždeň. Robím si o neho starosti, neviem sám prečo, nikdy som si o nikoho nerobil starosti tak ako o Jimina. Chcem ho konečne vidieť a presvedčiť sa, že je v poriadku. Poslednou dobou som si na neho zvykol. Celý týždeň som nad tým premýšlal, a dospel som ku názoru že.....za ten čas čo spolu pracujeme mi prirástol k srdcu. Už na neho nebudem tak zlý, budem sa ku nemu správať ako ku....kamarátovi. Zatiaľ.

.....time skip:

Dnes je pondelok. Už ho musím vidieť, ak dnes nepríde tak ja prídem za ním, viem kde býva.

Som v šatni a prezliekam sa. Zrazu sa otvorili dvere, okamžite som sa za nimi otočil, z nádejou že tam bude stáť Jimin.

,,Jimin?" povedal som ešte pred tým než som tú osobu videl.

,,Ano? Nehúkaj na mňa prosím, bol som cho-" nedopovedal to, asi ho zaskočilo to že som sa mu polonahý len v teplákach hodil okolo krku. Obíjmal som ho strašne pevne, ani neviem prečo som ho obíjmal, ale bol som šťastný ,že ho vidím.

,,Y-Yoongi p-prosím, dusíš ma." Začal mi klepkať po ramene, obíjmal som ho naozaj silno.

,,Prepáč, ja len že...ja len..." Nedopovedal som to lebo som sám nevedel prečo som ho obíjmal a bol tak šťastný ,že ho vidím. Otočil som sa mu chrbtom a šiel sa obliecť. Jimin prišiel ku mne a tiež sa začal prezliekať.

,,Som rád, že ma rád vidíš." Povedal a pousmial sa. Ja som sa na neho už nepozrel, ale naozaj som bol rád že ho znovu vidím a počujem jeho hlas. 'Bože, čo sa to so mnou deje? Som úplne divný.' Vravel som si v duchu celý čas.

,,Jimin ,poď sem rýchlo!" Začal som po ňom kričať a panikáriť. On okamžite pribehol za mnou.

,,Čo sa deje?! O môj bože!!" Chytil sa za ústa keď zbadal v mojich rukách zranenú pandu. ,,Č-Čo sa stalo?" Spýtal sa úplne rozklepaný. ,

,Poviem ti to potom, teraz rýchlo poď, musíme ju dať na ošetrovňu." Snažil som sa zachovať hlavne kľud.

,,V-Vieš čo m-máš robiť?" spýtal sa úplne vystrašene. Dokonca mu vyšla jedna neposlušná slzička.

,,Neboj sa, viem. Nepracujem tu len tak pre srandu." Povedal som mu aby sa trochu ukľudnil.

,,Tak fajn začneme, podaj mi z tej poličky injekciu, obväz,.....".

,,J-Je mrtvá?" Začal sa mu triasť hlas.

,,Nie, len spí, musel som ju uspať, inak by ju to veľmi bolelo." Povedal som mu to celkom milo a usmial sa. Nechcem, aby bol smutný.
'Počkať čo? Nechcem, aby bol smutný? Usmievam sa na neho? Dokonca som na neho milý...
Čo sa to so mnou deje??'

--------------------------------------

Ahojte😅(Po dlhšej dobe)
Dúfam že sa vám dnešná časť páčila, nebojte už budem vydávať časti pravidelnejšie.❤❤