Smrť alebo život? (DOKONČENÉ)

Čo teraz?

Na vlak mi peniaze neostali.Musela som ísť peši.
Bezpečne som sa dopravila boľavými nohamy do Trnavy ku stanici.
Studené lano som držala v ruke a rozmýšľala kde ho povesim.
Pozerala som sa okolo seba a zbadal Martina, ktorý sa dival na mňa a hneď sa otočil a išiel preč.
Utekala za ním ako o závod.
Martin utiekol dole do podchodu stanice.Myslel si, že ho nenájdem.

Však ja viem vždy na čo myslí.Raz som dokonca zistila, že sa mu páči Zoja.
Bolo to tak dávno.
Viem, že Martin ku mne niečo cítil ešte pre tým,ako som sa zoznámila s Alexom, vlastne on na zoznámil.
S Alexom boli totiž najlepší kamaráti už od základnej.
Ja som im to však pokazila.
Prečo sa teda nezabiť?

Martin ma nakoniec zbadal a ostal stáť.
Jeden na druhého sme pozerali.
Videla som mu na očiach, že chce zmiznúť.
Odvrátila som zrak na lano.
Martin si to všimol a poslal mi pohľad pýtajúci "Čo chceš s tým lanom?".
Pozrel sa mi hlboko do očí a asi pochopil čo chcem lebo pomaly kráčali mne.
Ja som iba vyronila slzu krvy, otočila som sa a bežala ďaleko od ľudí ktorích poznám.
Pred vchodom zo stanice má však Martin dobehol,chitili mi tvár a venoval jemný bozk.
Roztrhali sa mi moje kolená a vytrhla mu ruky s mojej tváre.
Pokusala som ho spodnej pery na čo hneď reagoval tým, že sa odsunul odomňa.
„Ja nedokážem žiť aj bez teba"
Povedal mi zo slzami na krajíčku.Potom si iba sadol na lavičku kde sa rozplakal a začal mi hovorí viac o sebe.
„Ja som ťa mal rád už dlho ale nikdy si mi nedala príležitosť.Myslel som si, že keď tu Alex nebude budem s tebou a ty tu zatiaľ beháš a robíš rozruch a hučíš do neznáma.Rozprávaš sa snáď s duchom Alexa alebo čo?"
Neverila som tomu čo povedal.
„Ty si ho zabil?To ako si mohol mi toto urobiť si taký kokot ako ostatný chalani! Bež mi a oči ja mám ešte prácu."
Slzi sa vyrobili aj mne ale viac a nebol by na svete taký vodopád ako moje slzi práve teraz.
„Ako to vieš, že som ho zabil ja?!"
„Pobedal si to!"
Vyšla som zo stanice a kráčala smerom ku kamenáču.
Vedela som kam ísť.
Prešla som dosť dlhú cestu a prišla až ku Martinovému domu kde som si všetko položila a začala na zemi na veľký papier písať rozlúčku s blízkymi.