The Last Hope: Part II

1.

Po maturite sme sa rozhodli zmeniť bydlisko. Keďže Nicka tak trochu vlastní rodičia vykopli z jeho domu, keď sa vyoutoval ako gay, tak nemal iné možnosti než bývať so mnou. Na moje vlastné nešťastie, susedia aka FBI sa začali až moc zaujímať o nás dvoch, tak nezostávalo nič iné, než predať dom a ísť do niečoho... povedzme že inakšieho.
Podarilo sa nám nájsť byt blízko Veroniky, tak sme sa presťahovali už tri mesiace po maturite. A hneď sme si našli aj prácu. Síce ťažšiu ako vykladanie tovaru, ale o dosť lepšie platenú. Takže Win-Win situácia, no nie?

Neviem kto, neviem kedy, ani ako konkrétne, no niekto skrátka povedal, že život je viac o prekážkach než o radostiach. Dobre, možno som to bol ja, ale je to zaujímavá myšlienka, no nie?

                                                     ***********

Sedeli sme na balkóne, alebo teda loggii či ako sa to nazýva. Pili sme expresso, ako obvykle, fajčili a do toho sa nevedeli nabažiť jeden druhého.
Už v prvú noc v novom byte sme si to rozdali asi všade kde sa dalo, menovite kuchynský stôl, linka, podlaha (niektoré polohy sa inak skrátka nedali), chodba, o dvere, kúpeľňa a rovnako aj obývačka a naša spálňa. Balkón by bol asi moc, zhodli sme sa. Takže miesto šampanského a oslavovania sme proste jebali kade sa dalo. Úžasné nie? Kam sa hrabe Pilcherová alebo tá Linda neviem aká.
Takže sme oddychovali. Slnko príjemné hrialo, cigarety dusili, až som myslel že mám rakovinu pľúc, nohy ma boleli, ale bolo mi fajn. Predsa len, kto sa môže pochváliť gréckym adonisom ktorý ho prefikne zakaždým keď chce, aj keď sa mu nechce? No vidíš Rosamunde? Žiadna školská láska ktorej otec chce prestaviť vyvolenej otca dom na nákupné centrum. Žiadna rozvedená 40tníčka so sídlom ako Buckingham, ani žiadna žiaľom utrápená osoba čo stratila všetko a išla na vidiek za rodičmi, čo pravdepodobne zdedili polku mesta alebo vyhrali v lotérii a majú sídlo na ktoré by ľudia nenašetrili ani za dvadsať rokov. Nič také. Bola to proste len ... Náhoda. Náhoda čo mi zmenila život od základov. Niečo ako Mean girls. Náhoda a zrazu je zo mňa odborník na všetky sexuálne polohy čo len ľudstvo vymyslelo, pretože nejako sme sa museli zabávať, no nie?

Prešiel mi rukou po vlasoch. Slnko nás zohrievalo a slnečné lúče mi sfarbovali vlasy do žiarivej zlatohnedej farby.
Usmial sa a privoňal k ním. „Milujem vôňu jazmínu v tvojom poklade“ (Tým myslel moje vlasy a hej, používam Kallos Jasmine, ak chcete vedieť). Prstom druhej ruky mi zľahka prešiel po líci a pritiahol mi tvár k svojej. A pobozkal ma.
Viem, vyzerám ako precitlivenosť sama o sebe, ale nemôžem si pomôcť, jeho pery sú proste dokonalé, jemné a sakra skvelé, ideálne na laškovanie. A jeho telo... Kam sa hrabe Channing? Nie že by sa mi páčil, práveže sa mi hnusí, ale neviem si spomenúť na nikoho iného.

Po káve sme sa najedli a dali si sprchu. A následne prišiel na rad... Hádajte.
Netflix and chill. Čakali ste sex, však? Bohužiaľ, teraz nie. Ten až potom. Mali sme rozpozeraný Scream seriál, a čakali sme, kto je vrah, no nikto sa netrafil. Ale na našu obhajobu, kto tušil, že vrahom je okrem iného jej frajer? No? Pre toto milujeme Vreskot. Proste sa vždy trafíme vedľa. Ale je to sranda.
A je to ešte lepšie, keď ležím v jeho objatí. Predsa len, ako Veronika rada a často vyhlasuje, lepšie revať na six-packu ako v električke. Síce teraz nerevem, ale je fakt lepšie ležať na vriacom six-packu ako na obyčajnom vankúši.

„Čoskoro to bude rok, vieš o tom?“ zamraučal mi do ucha. Pretočil som hlavu k nemu.
„Rok od toho, čo sme spolu, alebo rok od toho, čo sme skoro rozbili celý dom od nonstop sexu?“ zasmial sa.
„Aj, aj“
„Takže čo, budeme oslavovať?“
„Môže byť“
„Ďalším sexom?“
„Kedykoľvek a kdekoľvek“ zazubil sa víťazoslávne.
„Kdekoľvek a kedykoľvek. Tak to je správne!“ zavrčal som. „Už vážne zabúdaš repliky.“
Vzdychol si. „Vravel som ti už veľa krát, že ma pripravuješ o rozum, blonďáčik môj.“
„Brunet keď tak“ odfrkol som. „Ale skús striebro.“
„Takže miesto blonďáka si brunetka, ale striebrokop si zostal stále. Fajn“ zasmial sa.
„Do blonďava nejdem už síce, ale toto viem snáď stále robiť.“ Pritlačil som pery k jeho a venoval som mu dlhý bozk. A následne fajku, lebo sme obaja mladí, krásni a nadržaní. Čo už. V nebi by aj tak bola nuda.