The Last Hope: Part II

13.

Takže, ako by som začal?
Ahojte, volám sa Dominik, ale volajú ma Niko, Nikuško a podobne, v závislosti od vzťahu s danou osobou.
V živote som si už prešiel všelijakými sračkami, ako rakovina, strata mamy, depresie, samovražedné myšlienky a podobne... Však to poznáte, typické teenagerské sračky.
Potom sa objavil on a život mi zmenil. Zrazu som nebol depresívny človek, ale už pozitívne naladený človek. A to všetko sa zmenilo v momente, keď som zistil, že pokedy som ja v práci, on sa venuje... Pornu.
Hej, čítate správne. Z môjho frajera sa vykľul pornoherec. A ja už vážne neviem, či som proste kokot, keď som tomu všetkému veril, alebo len niekto tam hore nechce, aby som pokračoval v tejto ceste.
Tak či onak, už viem, aké to je mať zlomené srdce na tie najmenšie čiastočky, ktoré sa po uchopení rozpadnú na prach, a nie je už možné dať ich dokopy. 
Takže... ďakujem, Nick. S nenávisťou Ja.

Nejako tak som si predstavoval, ako bude vyzerať môj príhovor, keď ho znovu stretnem.
Plakal som? Hej.
Cítil som sa mizerne? Hej.
Nenávidel som ho? Hej.
Mal som chuť ho zavraždiť? Hej.
Chcel som zomrieť? Hej.

Mohol by som pokračovať vo vymenovaní pocitov, ktoré som cítil, ale úprimne, pochybujem, že tie slová boli vynájdené.
Takže sme mu s Marcelou pobalili všetky veci, nechali ich na chodbe, vymenili zámok a šli do najbližšieho baru najebať sa, pretože realita bola až moc krutá na to, aby sa dala zniesť v triezvom stave.

„Vážne mi je to ľúto.” šepkala a snažila sa ma utešovať.
„V pohode...” exoval som ďalší pohárik. „Nie je to tvoja chyba.” dodal som a objednával ďalší pohárik. Alebo radšej dva.
„Keby som vedela ...” začala, no hneď som ju prerušil.
„Keby si mi to nepovedala, tak by som ho teraz čakal a žil naďalej v tom klamstve.”
Čašník priniesol ďalšie poháriky. Hneď som exol ďalší do seba. „A keby mi to neukážeš...” alkohol už začal pracovať. Rýchlo som si odbehol na toalety a vydávil zo seba všetko, čo som jedol a pil. Vypláchol som ústa a šiel späť k Marcele, ďalej piť. Len som objednal aj niečo na jedenie, nech nie som tak rýchlo opitý.
„Tákže... Vieš, pravda je taká úžasná vec...” nadýchol som sa a pokračoval. „.. vie ťa oslobodiť, no najprv ťa naserie.”

Pili sme celý večer. Celú noc.
Veronika došla hneď ako to bolo možné. V momente, čo došla, hneď ma objala a vravela, ako je jej to ľúto.
A ja? Ja som len pil. Pil. Pil. A snažil sa nerevať. Snažil som sa zostať silný, ale emočne som bol na tom tak zle, ako to len šlo. Ako to mohol spraviť? Nechápal som. Ako? Ako môže niekto tak sebavedomo hovoriť, ako vás miluje, že chce s vami zostarnúť a žiť do konca života, a v momente, čo sa zatvoria dvere, už je niekde inde a natáča porno?
Ako dlho to už trvalo?
Ako som mohol byť tak naivný?
„Nikuško, ale ty si nebol naivný.“ objímala ma Veronika. „Ja som mu tiež verila, že je ten pravý a...no, vidíš. Neboli sme naivný. On bol skrátka len dobrý herec.“
„Nikdy by si nemala veriť hercom. Oni vedia, ako sfalšovať krvácanie.“
A rozreval som sa.
Ale tento krát som nebol sám. Mal som dve najbližšie osoby pri sebe. A necítil som sa až tak hrozne. Teda, chcel som sa zabiť, ale vedel som, že keby to spravím, tak Veronika za mnou pôjde do pekla, vytiahne ma stadial a vlastnoručne ma zavraždí. A jej hnev som vážne nechcel riskovať.

Bolo niečo nad ránom, keď sme z chodby počuli niečo na spôsob Kuurva čo to má byť?
Nick sa snažil dostať do bytu, ale nešlo mu to.
„Zámky vymenené, veci ma na chodbe, čo viac si priať? O hej, ďalšie víno poprosím.“ naštvane som sa načahoval po ďalšiu fľašu a nemotorne ju otvoril.
„Niko? Si tam?“ ozývalo sa spoza dverí.
„Mám mu odpovedať?“ spýtal som sa báb.
„Niečo štipľavé.“ odvetila mi Marcela.
„Niečo čo ho priamo pošle kade ľahšie?“ dodala Veronika.
Zhlboka som sa nádychol.
„Hej som! A užívam si život slobodného chlapa!“
„O čom to trepeš?“ hlas mal...no, plný strachy a obáv.
„Macka, prosím ťa, pusti to video nahlas. A odkáž mu, že sa už nemusí nikdy vraciať. Keďže ho to už nudí so mnou...“ a znovu som sa napil.
Marcela sa zazubila, šla pri dvere a nahlas pustila jeho pýchu.

„Takže, predstav sa.“
„Volám sa Nicholas, ale preferujem skôr Nick. Mám 23...“
Až do mojej izby sme počuli, ako hlboko si vzdychol a zanadával.
„Mám ti odkázať, že máš ísť do piče. S láskou tvoj bývalý. “ s radosťou mu oznámila Marcela a odkráčala späť ku nám.
„Prosím ťa, daj mi šancu ti to vysvetliť.“ prosil. Ale mnou to ani nehlo. „Prosím. Vieš že ťa ľúbim."
„Nepočúvaj ho, je to kokot. Nezaslúži si ťa.“ unisono ma obe najlepšie kamarátky utišovali.
„Nie je to tak, ako to vyzerá!“
„Dievčatá, poprosím vás, aby ste mi pomohli vstať. Ocko ide povedať zbohom.“
„Niko to nie je ..“ ale už som vstával a pomaly sa trmácal k dverám. Baby boli už za mnou. Odomkol som dvere a so sklonenou hlavou vošiel na chodbu. Bol tam.
Čierne skinny, biele tielko, červené conversy. Pohľad mal vystrašený. Slzy na krajíčku.
Keby som nevedel, čo spravil, ľutoval by som ho. Ale každý sme tvorcami vlastného osudu, však? Čiže keď niečo dojebeme, tak to bude dojebané a smutné pohľady môžu ísť asi tak len do piče. Áno, mal som na neho nervy, ale ľútosť? Nie. Tú som už nemal.

„Takže.“ začal som a odhodlal sa mu pozrieť priamo do očí. Bol vydesený k smrti. „Spoznali sme sa neviem už ani koľko rokov dozadu. Veril som ti, keď si mi povedal, že ma miluješ. Veril som ti. Nechal som ťa u seba bývať, keď sa na teba tvoja rodina vyjebala. Pomáhal som ti, ako to len šlo... Je toho veľa. No vždy som sa snažil byť ti oporou a nikdy som ťa nebral ako samozrejmosť. Čo je niečo, čo ty si spravil.“
„Ale to...“ chcel sa brániť, ale nenechal som ho.
„Neprerušuj ma!“ zahromžil som. „Vtedy v Taliansku som ťa chcel požiadať o ruku. Kurva! A ty? Hahaha." Chladnokrvne som sa zasmial. „Ty si tam začneš natáčať porno, srať kompletne na mňa a ešte máš tú drzosť mi vravieť, že to tak nie je.“
Nick bol celý biely. Asi aj chcel niečo povedať, ale, nenechal som ho.
„Ale ako ťa už poznám, som na vine určite ja. Určite som to zase JA, čo je na vine tomuto všetkému. Ale vieš čo? Jebem na to už. Jebem na teba.“
Aj keď sa slová zo mňa sypali ľahko, nikto netušil, ako ťažko sa mi to vravelo. „Tu máš všetky svoje veci. Zbalený už si tak vypadni!"
Otočil som sa k dverám a vošiel dnu, zabuchol a zamkol.
„Prepáč.“ zaznelo zvonku, no neprikladal som tomu už žiadnu váhu. Minulosť je minulosť.
Je na čase sa pohnúť ďalej.
„Máte chuť na whiskey?“ spýtal som sa báb, ktoré súhlasné prikývli a tak sme si otvorili fľašu a šli piť. A fajčiť. A snažili sme sa utiecť z tejto krutej reality.
Pretože jedna vec je, keď niekoho poznáš a ak ťa zradí, neprikladáš tomu takú váhu, ako keď niekoho miluješ, vieš si predstaviť spoločný život a nakoniec ťa ten človek bodne do srdca tým najhorším spôsobom, ako keď niekto vezme najtupšiu dýku a začne rezať na miestach, kde je koža najcitlivejšia. A spôsobuje ti takú bolesť, na ktorú sa nedá zabudnúť.
Bol som v piči. A chcel som zabudnúť. Preto som pil. Aby som zabudol.