Together? Never! [M&M]

001

Poznáte ten pocit keď ste čierna ovca a všetci sa na vás smejú? Tak presne toto je môj život. Práve som prechádzala okolo Danielsa ale ako vždy ma nenechal prejsť. Stúpol si predo mňa a tak mi zaterasil moju cestu.

"Počul som, že už nie si panna? Nechcela by si so mnou ísť ku mne? Trochu by sme sa pohrali!" povedal s úšklebkom a ja som sa znechutene na neho pozrela.

"Ani náhodou!" snažila som sa ho obísť ale nedalo sa.

"Ale šprtka je nahnevaná!" zasmial sa a ja som okolo neho rýchlo nejak prešla. Niekto ma podtkol a ja som spadla na zem. Achh prečo mi nikto nedá pokoj?

"Si obyčajná šprtka, ktorá si nezaslúži pekný život!" zakričala zozadu Linda.

Rozplakala som sa a zozbierala všetku silu aby som mohla utiecť. Všetci sa na mojom geste začali smiať. Prišla som na vecka a zamkla sa v jednej kabínke. Plakala som až do kým nezazvonilo. Otvorila som a ešte sa obzrela do zrkadla a zotrela si slzy.

Make-up nenosím lebo mám dobrú pleť a rozličné skrášľovacie veci nepotrebujem. Prešla som k dverám a cez prázdne chodby som hľadala moju triedu. Mala by som vám niečo o sebe povedať. Ako ste sa dozvedeli nie som obľúbená a všetci ma šikanujú kvôli mojim známkam. Nemám kvôli tomu žiadnych kamošov a ani som nemala žiadneho priateľa. Jedna kamoška by sa možno našla ale tá odcestovala pred 2 rokmi do Los Angeles.

Volám sa Camilla Wirgins a je mi 17. Mám dvoch úžasných bratov staršieho a mladšieho. Tobias má 10 a Sebastián 23, ktorý už s nami nebýva. Odsťahoval sa so svojou priateľkou do Bergenu. Bývame v hlavnom meste Nórska v Osle. A ak sa pýtate či o mojej šikane vedia moji rodičia tak nevedia. Nechcem im to hovoriť z jedného dôvodu, že by som im bola iba na príťaž. Nie sme najbohatší a moji rodičia sa snažia aspoň zarobiť pár korún na naše živobytie. 'Učebňa biológie' prečítala som nápis nad triedou v ktorej sa učili moji spolužiaci.

Zaklopala som a s ospravedlnením som vošla do triedy. Pán Grensley nebol nadšený, že som prišla do triedy po zvonení. So zamračeným výrazom ma poslal si sadnúť. Daniels sa na mňa škeril zo zadnej lavice. Posadila som sa na opačný koniec aby som mu nebola na očiach.

"Slečna Wirgins dúfam, že za vaším neskorým príchodom stálo len učenie takže vás poprosím aby ste mi prišli porozprávať o zmysloch!" povedal učiteľ a ja som sa postavila a odkráčala som k tabuli.

Pán Grensley ma odjakživa nemal rád kvôli mojim neskorým príchodom. Bola som rada, že som sa túto tému učila a vyrozprávala som mu o všetkých zmysloch.

"Za jedna sadnúť!" povedal s prísnym pohľadom.

Usmiala som sa v duchu a sadla si na moje pôvodné miesto. Celú hodinu som už len sedela a počúvala novú látku. Zazvonilo a všetci sa postavili aby mohli vypadnúť s triedy. Ako posledná som sa postavila a chcela ísť k skrinkám.

"Slečna Wirgins neželám si aby ste chodili tak neskoro! Pokiaľ sa to bude opakovať zavolám si vašich rodičov!" zastavil ma hlas pána Grensleya.

"Prepáčte mi už sa to nebude opakovať!" prikývol a ja som hneď vybehla s triedy aby som si mohla ísť zobrať učebnice zo skrinky.

Matika. Povzdychla som si a odkráčala som do triedy kde máme mať matiku.

Po škole som si uložila veci a snažila sa predrať von z budovy.

"Slečna Wirgins!" už po druhé ma niekto oslovil za tento deň. Otočila som sa a na moje prekvapenie tam stála riaditeľka.

"Áno prosím?" podišla som k nej bližšie.

"Poď so mnou do kancelárie bude to nadlhšie!" Achh, dúfam, že pán Grensley nepovedal, že chodím neskoro lebo potom toto je môj posledný nádych.

V tichosti som nasledovala riaditeľku až do jej kancelárie.

"Urob si pohodlie! Dáš si čaj alebo vodu?" opýtala sa ma keď som si pomaly sadala.

"Vodu poprosím!" povedala som potichu a ona zavolala na sekretárku ktorá mi ihneď naliala do pohára vodu. Riaditeľka si sadla za stôl a príjemne sa na mňa usmiala.

"A teraz k veci! Dostala som jednu ponuku so školou v Troforde. Je to výmenný pobyt na jeden mesiac a keďže ty máš najlepší prospech s tejto školy som sa rozhodla že tam pôjdeš ty!" ukázala na mňa a ja som s prekvapením na ňu hľadela.

"Pravdaže až keď to odsúhlasia tvoji rodičia a samozrejme aj ty!" iba som sedela v nemom úžase na stoličke. Keby som nemala pri sebe tu vodu asi by som omdlela.

"Neviem či by som bola dobrá na niečo takéto lebo máte na tejto škole mnoho lepších žiakov ako som ja" povedala som rázne.

"Ja verím,že ty nás budeš reprezentovať najlepšie!" usmiala sa na mňa.

"Dám ti ešte čas na rozmyslenie a ak budeš súhlasiť aj s rodičmi tak za mnou kedykoľvek príď dám ti inštrukcie. Máš čas do konca tohto týždňa!" povedala a ja som dopila celý obsah šálky a postavila sa so stoličky.

"Budem o tom rozmýšľať. Majte sa!" povedala som a rýchlosťou blesku som vybehla s kanclu.

Oprela som sa o dvere a sťažka dýchala. Chvála bohu už tu nikto nebol takže ma nemohol vidieť ako súperím sama so sebou. Pravda je že by som tam strašne chcela ísť a mohla začať od znova ale obávam sa ako to vezmú rodičia.

                     ***
Hei MMer's! Nová story je na svete tak dúfam, že sa páči a ak hej tak mi nebude vadiť keď tam hodíte vote alebo napíšete com💬😂.
            💓Tamiki💓