Together? Never! [M&M]

009

Celý týždeň sa mi nedalo spávať. Zaspávala som s pocitom, že som na niečo zabudla. Skôr na niekoho!

 Prevalila som sa na druhý bok a zatvorila svoje ospalé viečka. Začala som počítať ovečky, čo ma po čase aj prestalo baviť!

"No tak dosť!" rozčúlene som skopla paplón s mojich nôh a postavila sa pevne na zem. 

Nebol to dobrý nápad, keďže sa mi zamotala hlava a ja som pred sebou videla čierno. Po chvíli sa to zmiernilo a ja som mohla opustiť toto miesto.

 Tichými krôčikmi som sa dostala až ku kúpeľni. Pevne som stisla kľučku a otvorila tak dvere. Postavila som sa ku umývadlu a pustila prúd vody. Do rúk som nabrala vodu a ovlažila som si svoju ubolenú tvár. Kvapky vody mi pomohli sa dostať s nervov, ktoré ma celé týždne trápia. 

Chytila som uterák a osušila si tvár. Do zrkadla som sa radšej ani nepozerala! Určite mám veľké kruhy pod očami, ktoré by nezakryl ani korektor. Ľudia by si ma dokonca mohli pomýliť so zambíkom! Potom by sa to všade rozkríklo, že vypukla zombie apokalipsa! 

Mala by som začať niečo robiť! Aspoň nejaké tabletky na spanie by som mala zadovážiť. Všetko som upratala na pôvodné miesto a vydala sa do mojej postieľky. V ceste ma vyrušil jeden jediný pohľad na Marcusove dvere. 

"Nezabúdaj, že je to veľký debil s egom až niekde vysoko!" napomenulo ma svedomie.

 Ale to nemení na tom, že sa tam chcem ísť pozrieť! Sebavedomie mi za tento týždeň riadne stúplo. Mala by som obmedziť príjem sacharidov, nerobí mi to dobre! Spamätala som sa až vtedy, keď som bola nalepená na dverách, ktoré sa jedným ťahom otvorili. Prešľapla som s jednej nohy na druhú a nakoniec som dala na svoju zvedavosť.

 Vkročila som po špičkách a opatrne zavrela dvere. Práve teraz som sa cítila ako agent VBA ešte chýbalo nájsť nejaký dôkaz. 

Veľká stavaná skriňa lemovala jednu stenu. Stolík aj spolu zo stoličkou boli v rohu miestnosti. Na zemi bol veľký bielo šedý koberec a na koniec veľká letisková posteľ uprostred. Nevravím, že to bolo všetko. Boli tu rôzne poličky a skrinky. A podstatná osoba kvôli ktorej v noci nespávam ležala na posteli s kamenným výrazom. 

Všetko som si prešla očami a zastavila sa na poličke s fotkami. Prišla som bližšie a videla tak fotky malého Marcusa spolu s Tinusom. Boli veľmi malý a hlavne zlatý. Sem tam sa na fotkách objavila Emma s ich rodičmi ale hlavne oni boli hviezdami týchto fotiek. Pohľadom som zavadila o fotku Marcusa v kovbojskom oblečený.

 To som asi nemala lebo so mňa vyšiel zvuk ako hýknutie somára. Ani som sa radšej neobzrela a dúfala, že to nepočul. Ďalej som pozerala na obrázky a nechala sa uniesť. Na perách mi žiaril veselý úsmev. Aj napriek tomu, že tu Marcus vodil svoje baby tak tie fotky tu boli. Koľko báb si to muselo pozrieť ale on to tu stále má.

"Aaa!" zakričala som keď niekto položil dlane na moje boky. Ten dotyčný mi hneď prekryl ústa aby som nepobudila celý dom. 

"To som ja Cam!" zamrmlal Marcus.

"Pusť ma!" vytrhla som sa mu a postavila sa ku nemu čelom.

"Nepototo si sa tu!" začal sa škeriť.

"Ja som sa nezľakla len mi čosi prebehlo mysľou!" tak na toto ti určite skočí ty ťapa!

"Vieš,že v noci o takýchto hodinách sa po dome prechádzajú duchovia! Keby že ťa chytili by ťa stiahli s kože!" drapol ma a ja som sa trhla.

"Marcus duchovia neexistujú! TO hovoria deťom aby viac poslúchali!" zamračila som sa.

"U nás existujú a hlavne idú po takých zvedavých a nebojácnych!" Dobre, dobre priznávam teraz ma nachytal.

"A vieš o tom, že mňa len tak nedostane!" pozrela som sa na neho s iróniou v očiach.

"To by som si nebol tak istý! Tak ľahké je ťa zmanipulovať!" zasmial sa priam do mojej tváre. Bol tak blízko.

"Keby to bolo tak už dávno by som bola v tvojej posteli!" ha jedna jedna Gunnarsen! Nezahrávaj sa so mnou. Zamračil sa! uškrnul sa na tom ako mi moje oči behali po jeho hrudi.

"Camilla pozor slina ti vybehla!" zasmial sa.

"Haha tak to mi chýbalo aby som len nad tebou slintala!" založila som si ruky na hrudy a pozorovala ho s trochou arogancie.

"Baby nehovor takéto veci lebo v skutočnosti je to pravda!" priblížil sa a venoval mi pusu na líčko. Chytila som sa za to miesto a zotrela si jeho pusu.

"Ak dovolíš idem si ľahnúť!" povedal bez štipky citu a ľahol si do postele.

"Posluš si!" zamrmlala som si popod nos a prešla ku dverám.

"Ale ak na tom trváš tak si poď ľahnúť ku mne!" zasmial sa na mojom výraze v tvári.

"No tak na to zabudni!" zamrkala som aby mi oči nešli tam kde som nechcela.

"Viem, že po tom veľmi túžiš ale keď na tom trváš!" posledný krát som sa ne neho pozrela a odišla s jeho izby. 

Vrátila som sa späť ku mne a ľahla si do postele. Dneska sa s ním aspoň dalo rozprávať síce naša konverzácia nebola podľa mojich predstáv!

                              ***
Ako sa vám zatiaľ lúbi? Dnes mi došli slová tak sa nejdem rozpisovať😂💖
Love youuuu💖✨💕