006

285 25 6
                                    

Celý zvyšok dňa som strávila zavretá v izbe. Nedokázala som čeliť jeho očiam a ani Martinusových kedže mi ho tak strašne pripomínal.

Mám s neho strach a nedokážem si predstaviť čo by sa stalo keby som to neukončila. Nechcem byť nikoho hračka s ktorou sa pohrá a potom keď ho prestane baviť ma odhodí ako nejakú použitú vec.

Potrebovala som sa prevetrať tak som si na seba zobrala vetrovku a vydala sa von s izby. Vonku sa už stmievalo a chladný vietor mi hladkal pokožku na tvári. Išla som rovno po ceste a snažila sa nevnímať ten divný pocit.

Svetlá s lámp svietili na cestu predo mnou a občasné hlasy mi dali na znak, že nie som sama. Priplížila som sa až ku nejakému nočnému klubu a rozmýšľala či mám alebo nemám! Nakoniec aj tak som sa tam vybrala. Však nemám čo stratiť. Nikdy som nebola v žiadnom klube takže ma prekvapila ochranka ktorá stála pri dverách do baru. Veľký nátresk bol aj pre nim. Ľudia čakajúcu do baru museli ukázať identitu až potom ich pustili dnu. Predbehla som sa dopredu a snažila sa dostať cez tých ochrankárov.

"Slečinka kde sa ponáhľaš? Najprv ukáž občiansky až potom!" povedal jeden s nich.

"Pusťe ma tam!" zavelila som rozhodne.

"Ani náhodou! Tak ukážeš mi to alebo sa vrátiš tam odkiaľ si prišla?" pozrel sa na mňa už dosť nahnevaný.

"Drake nechaj ju prejsť!" povedal nejaký chlapík za nami.

"Ale pane on..." " Žiadne ale pusť ju!" zavelil a jeden s nich mi otvoril červenú zábranu.

"Poď so mnou!" usmial sa na mňa priehľadný chalan asi vo veku 17 až 19 rokov.

"Asi si tu nová že?" očkom sa na mňa pozrel a viedol ma cez chodbu. Snažila som prekúsnuť moju nervozitu a odpovedať mu.

"Áno prišla som sa len pozrieť!" sama som skoro nespoznala svoj hlas. S trasúcimi rukami som ho následovala až ku veľkým dverám ktoré otvoril. Už teraz som ucítila pach marihuany a potu ľudí ktorý tancovali.

"Tak riadne si to tam uži a ako sa vlastne voláš?" usmial sa na mňa.

"Camilla!" utrela som si pot s rúk do trička.

"Tak Camilla dobre si to tam uži a dúfam, že sa ešte raz stretneme!" potlačil ma dnu. Stihla som mu povedať ešte "Nápodobne" do kým sa nezavreli dvere.

Tak teraz čo?

Bolo tu moc ľudí až sa tu nedalo dýchať. Predrala som sa cez nich až ku baru a sadla si na stoličku.

"Slečna čo nalejeme?" opýtal sa barman za pultom.

"Džús!" na nič iné som sa necítila. Do pohára mi nalial tekutinu a postavil ju predo mňa.

"Na podnik!" povedal a už aj obsluhoval ďalšieho. Niekto ma zozadu chytil za pás.

"Myslela si si, že mi újdeš!" ten hlas mi bol hneď známi. Husina mi behala všade po tele len s jeho dotyku. Otočil si ma a ja som mu už druhý krát za deň čelila.

"Marcus nestačilo ti! Už ma nechaj!" vytrhla som sa mu.

"Zlato ty sa nevieš baviť!" pritiahol si ma späť ku sebe. Odtiahol ma ku veckám a prišpendlil na najbližšiu stenu. Dal ruky na oby dve strany takže nebolo úniku. A som v pasti...zas a znova.

"Nemyslel som si, že ťa nájdem práve tu!" zasmial sa.

"Ja som si nemyslela, že ťa dnes ešte uvidím!" vyprskla som.

"To je osud!" uškrnul ako keby nič.

"Skôr smola!" aj cez ten strach som s ním dokázala hovoriť. Nohy sa mi trasli a srdce bilo ako o dušu. Zahľadel sa mi na pery a už už sa snažil ma pobozkať.

"Macu?" poklepala mu na rameno nejaká blondína.

"Teraz nie Carmen!" odbil ju jedným slovom.

"Ale...!" "Vypadni!" zasyčal. Otočila sa a odkráčala medzi dav ľudí.

"Poďme niekde inde!" zobral ma za ruku a ťahal preč s klubu.

"Marcus kde to ideme?" opýtala som sa ho keď už sme hodnú chvíľu kráčali po prázdnej ulici. Ani sa mi nesnažil odpovedať iba ma za sebou ťahal ako nejakú handru. Nakoniec ma pritlačil na strom a týčil sa nado mnou.

"Marcus chcem ísť domov!" zašepkala som mu. Pohladkal ma po tvári a začal sa približovať. Uhla som mu a pritisla sa mu na hruď.

"Prosím!" s povzdychom ma chytil za ruku a viedol po chladnej ulici. Zastali sme pred ich domom. Postrčil ma dopredu a odomkol mi dvere. Nikde nikoho. No čo si si myslela keď už je dávno po pol noci. Marcus hodil kľúče na stôl a odišiel do obývačky. Moja šanca utiecť a zamknúť sa v izbe.
                      ***
Hei MMer's! Pri minulej časti ste ma dosť prekvapili. Ďakujem za všetko!💓 Skúsime dať 15 votes. Viem že to dokážete😄💖
💓Tamiki💓

Together? Never! [M&M]Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang