Together? Never! [M&M]

005

"To je ta nová?" všade okolo mňa som počula šepoty.

"Počkajte idem za ňou!" počula som za sebou a následné poklepanie po ramamene mi dalo naznak, že to bolo smerované na mňa.

"Ahoj som Jessica pre kamošky Jess! Si tu nová, tak ma napadlo či by si sa náhodou nechcela pridať ku nám?" usmialo sa na mňa veľmi príjemné dievča.

Jej štíhlu postava a kučeravé ryšavé vlasy by jej aj modelky mohli závidieť. Par krát som zamrkala a zovrela učebnice v rukách.

"Ešte nad tým pouvažujem!" zvrtla som sa na päte a svižným krokom sa vybrala do učebne v ktorej mi za chvíľu začína hodina.

"Počkaj!" zakričala na mňa a svoje vlasy si prehodila na chrbát.

"Ako sa vlastne voláš?" zastavila som.

"Volám sa Camilla!" nakoniec ma nechala ísť takže som sa dostala v čas na hodiny.

Cez ďalšiu prestávku som na chodbe zahliadla Marcusa, ktorý bol nalepený na nejakej brunete. Bolo mi jasné, že to je ďalšia do jeho zbierky. Na nič som nečakala a prebehla okolo nich. Marcus mi nevenoval žiadnu pozornosť zato ta baba sa na mňa začala škodoradostne usmievať.

Bolo mi to nepríjemne sa na nich dívať a zrazu som pocítila štipľavú tekutinu v mojich očiach. Čo sa to so mnou deje? Slzy som nakoniec úspešne zahnala.

Hodiny utekali a ja som stála v rade na obed. Zvolila som si obyčajný šalát a k tomu vodu. Poobzerala som sa po nejakom voľnom mieste ale nikde žiadne. S povzdychom som chcela odkráčať preč ale zarazila ma Jessica.

"Camilla poď sem!" usmievala sa na mňa spolu s jej dvoma kamarátkami.

Od jedného stola sa zdvihla jedna partička chalanov takže som nabrala tempo a odignorovala Jessicinu ponuku. Začala som jesť a ako náhle niekto začal odsúvať opačnú stoličku som sa obzrela na toho dotyčného.

Tinus bez akého koľvek pozdravu si ku mne sadol a venoval mi jeden s jeho dokonalých pohľadov s ktorého by sa všetkým dievčatám podlamovali nohy. A priznám sa, že aj mne.

Po obede som sa snažila dostať domov ale moja navigácia bohužiaľ zlyhala. Zastala som pri školskej bráne a snažila sa nájsť Tinusa, ktorý by ma odtiaľto dostal. Ale na moje šťastie Tinus nikde zato Marcusa som zahliadla pri skupinke nejakých chalanov. Zastali kúsok od brány takže som im rozumela každé slovo.

"Mac a čo ty? Dal si už tú Zaru dole?" Zara, Zara nebolo to náhodou to dievča s ktorým si vymieňal sliny pri skrinkách?

"Na školských záchodoch!" priznal sa Marcus s čoho mi bolo na grcanie. Oni si to rozdávali na školských záchodoch?

"Ty si borec chlape!" potľapkal ho jeden po ramene.

Zatiaľ čo sa smiali jeden objavil moju skrýšu. Naklonil sa ku Marcusovy a pošepkal mu niečo do ucha ale ako náhle sa otočil a spatril ma tak som vedela o čo sa jedná.

Svižným krokom prešiel ku mne a keď už pol pár centimetrov odo mňa aj tak sa nezastavil. Začala som cúvať až napokon som cítila studený kov na mojom zadku. Zaprel sa rukami o mriežky a díval sa na mňa ako na nejakú korisť.

"Čo tu do pekla ešte robíš?" bol pri mne tak natesno, že som mohla cítiť jeho dych na mojej tvári.

"S-s-snažila s-som sa dostať ku vám domov ale asi som sa s-stratila." pozerala som sa do zeme lebo som vedela, že jeho čokoládky ma prebodávajú všade.

Nič nepovedal iba ma chytil surovo za ruku a viedol k partičke chalanov. Privrela som oči a myslela, že má tam domlatia za to ako som počúvala.

"Chalani musím si ísť vybaviť jednu vec potom si napíšeme!" Snažila som sa nájsť úniku ale pevný stisk na mojom zápästí mi to nedovolil. Sústredila som sa iba na tú bolesť.

"No jo! Už ťa poznáme! Bež a uži si to!" všetci ma skenovali hladným pohľadom, že si toho aj samotný Marcus všimol. Pritiahol si ma ku sebe a konečne pustil moje boľavé zápästie ale zato mi silno stisol boky.

"Ta je moja! Skúste sa jej niekto dotknúť!" vyhrožoval sa im.

Zastala som v miernom šoku. Ja nie som nikoho majetok!

Všetci zdvihli ruky v obranu a Marcus so spokojným výrazom opúšťal areál školy samozrejme aj so mnou. Celú cestu sme ani jeden neprehovorili a napätie v oboch stupňovalo. Viedol ma za ručičku ako nejakú malú sklenenú bábiku. Jeden zlý pohyb a roztrieštila by som sa. Presne to sa stalo keď Marcus zrýchlil a ja som lapala po dychu. Moje nohy boli ako zo želatiny. Spadla som boľavo na kolená.

"Ty si vážne nešika!" zasmial sa a pomohol mi sa zdvihnúť. Už to nebol taký dotyk ktorý znázorňoval, že som jeho ale bol jemný. Pod jeho dotykom som sa priam rozplývala. Takéhoto Marcusa nespoznávam.

Dorazili sme pred dom. Marcus vytiahol kľúče zo zadného vrecka a odomkol.

Vedela som, že to neboli len tak nejaké dotyky. On vyhral! Podmanil si ma a on to vedel!

Hneď ako sme vošli dnu ma natisol na dvere. Začal obsypávať môj krk malými bozkami. Snažila som sa vymaniť...neúspešne! Jeho sila bola viacnásobná ako moja. Odtiahol sa a ja som konečne dokázala prehovoriť.

"Tak o toto ti išlo! Chcel si ma zmiasť aby si ma dostal do postele!" zakričala som na neho zlostne.

"Si nádherná keď sa hneváš!" usmial sa a prameň vlasov ktorý som do teraz mala spustený po moje tvári zahakol o moje ucho.

"To ti nestačila Zara musíš aj iné dievčatá pomiasť?" nechala som slzám voľný priebeh.

"Vy ste všetky rovnaké! Chcem si iba užiť chápeš?" buchol do dverý tesne vedľa mojej tváre.

"Nechaj ma na pokoji!" vytrhla som sa mu a zutekala ku schodom.

"Pre dnešok ťa nechám ale nabudúce dokončíme čo sme začali!" pobavene sa na mňa pozrel a odkráčal ani neviem kam. Nezaujímalo ma to tak či tak hlavne, že bol ďaleko odo mňa.

***
Hei MMer's! Dalšia časť na svete! Kvôli vám som sa prekonala a napísala tak túto časť. Love ya!!💖💕✨
PS: Dáme ďalších desať votes?🍍🍌                   💓Tamiki💓