Together? Never! [M&M]

008

Venovala som sa ceste ku skrinke a vytiahla si potrebné veci. Kráčala som do učebne no jedná silná ruka okolo môjho zápästia mi nedovolila pokračovať. Schmatol ma za ruku a viedol na opačnú stranu.

"Marcus! Pusť ma!" zasyčala som na neho, no jemu to bolo úplne jedno.

"Potrebujem ísť na hodinu tak ma pusti!" začala som so sebou škubať. Otočil sa a pritiahol si ma ku sebe.

"Prestaň sa vzpierať!" zašepkal mi do ucha. Jeho dych mi na mojom krku vytvoril zimomravky. Ztriaslo ma.

"Buď v kľude nič sa ti nestane! Budeš ešte vďačná že si vôbec išla!" zasmial sa a potiahol ma do nejakej opustenej časti školy.

"Kde to sme?" omietka sa tu pomaly strhávala zo steny a chodba bola príšerne temná. Celé to tu budilo dojem plný temnoty.

"Toto sú staré učebne, ktoré sa majú roky prerábať! No lenže komu by sa chcelo! A tak to tu chátra ale chodievajú tu často drogový díleri školy a samozrejme aj my!" zasmial sa.

Nechala som sa ďalej ťahať po tejto hrôzostrašne chodbe až na koniec kde boli veľké drevené dvere. Mac chytil kľučku a jemne za ňu zatiahol. Dvere povolili a my sme vstúpili do miestnosti.

Bolo tu všetko. Lavice, stoličky a aj vybavenie ale všetko bolo pokryté bielymi poťahmi. Zatiaľ čo som sa tu rozhliadala ani som si nevšimla Macovu ruku, ktorá siahla po kľúčiku.

"Čo to do pekla robíš?" zhúkla som na neho.

"Čo asi? Chytám pokémonov!" zamrmlal.

"Prečo? Prečo všetko toto divadielko?" pozrela som sa na neho zo sklenenými očami.

"Divadielko? To by som nepovedal! Skôr povedané že je to realita a ty ju neovplyvníš!" uškrnul sa na mňa a začal kráčať ku mne. Natlačil ma na stenu ako vždycky a už bol priam na mojich perách.

"Macu a čo škola?" pošepkala som pri jeho perách.

"To sa neboj! Stihneš druhú hodinu!" tvrdo sa prilepil na moje pery, aby ma umlčal. Asi by ho moje slová aj tak nezaujímali. On chcel iba jedno ale ja som mu to dať nemohla. Jeho pery začali jemne obsypávať tie moje. Boli mäkké a proste dokonalé! Pohol s nimi a ja som chvíľu váhala no on neváhal a zakúsol sa mi do spodnej pery.

"Auu!" zašepkala som mu no to už sa mi jazyk s jeho začali preplietať. Nakoniec som ho odstrčila a rýchlim krokom som sa snažila dokráčať až ku dverám. Vtiahol si ma do objatia a chvíľu tak postával.

"Raz budeš moja!" zasmial sa a nakoniec ma pustil. Schmatla som svoju tašku a utekala von s učebne.

"Aaa slečna Wirginsová a kdeže ste boli?" povedala pani Mulová hneď ako som prišla.

"Zdržala som sa na záchodoch, prepáčte!" sadla som si na voľné miesto a až potom som si všimla kto to je! Dominik no niee! Jeden zo skupinky divných študentov. Nechala som to tak a venovala sa pozeraniu do blba. A on si užíval celú hodinu pozerania na mňa! Aké úžasné!!
                      💫💫💫
Vonku sa už stmievalo a ja som sedela na parapetnom okne a užívala si pohľad na krásne sfarbenú oblohu. Pripomínala mi chladné počasie ktoré pretrvávali aj vo mne samej.

Okolo seba som mala teplú huňatú deku a v rukách som zvierala šálku čaju. Rozmýšľala som o slobode a aké by to bolo mať teraz niekoho pri sebe. Niekoho milujúceho a sladkého. Bola som ako laň v osamelom hniezde.

Len ja a tieň, ktorý za mnou neprestajne chodí a načiaha sa po mne ako by ma chcel upáliť. Obloha priam vytvárala obrazce s mojej hlavy. Laň ktorá bola opustená a jej vlastný tieň, ktorý ju nútil poslúchať. So všetkého som bola unavená a viečka sa mi nepatrne zatvárali. Obloha sa sfarbila do čierno a ja som prepadla do sna.

Sedela som na parapetnej doske a rozmýšľala som. Presne takto som to mala naplánované. Do izby mi vrhol chlapec s blonďavými vlasmi. Jeho prenikavé hnedé oči mi prepaľovali dieru do tela. Moje srdce začalo poskakovať a moje nohy sa premenili na želatínu.

Nemohla som nič robiť iba sa pozerať na jeho bezchybnú tvár. Jeho tvár lemovali ostré rysi a husté vlasy mu padali do očí. Bol ako vytiahnutý s nejakého filmu. Približoval sa pomaly s rukami vo vreckách jeansov.

Nič nepovedal iba si kľakol predo mňa. Očami ma prosil! Nevedela som čo sa vlastne deje. Jeho ruku obmotal okolo môjho pása a druhov má chytil za nohy. Vtiahol si ma ku sebe a aj som sa nechala prenášať ako princeznú. Položil má na posteľ a sám si ľahol nado mňa. Jeho pery sa rozochveli a nakoniec vyslovil tie slová.

"Som zlý človek Camilla mala by si odo mňa utekať a nie sa odovzdať!" Zašepkal. Nepatrne som zdvihla ruku a bojazlivo som mu prešla po tvári odhaľujúc jeho temnú stránku.

Moje končeky prstov ho hladkali po jemnej pokožke.

"Ja už nechcem utekať, chcem žiť!" Zúfalo a jemne som zašepkala.

"Tak ma nechaj urobiť to čo chcem!" Hlas sa mu triasol. Bol zmenený! Začal mi obsypávať krk bozkami a hýčkal moje pery s jeho. Slasť ma doviedla k vrcholu a ja som vzdychla.

Prebudila som sa na to ako ma niekto prenáša. Počkať....zobudila? To bol všetko sen? Ak hej tak ja sa chcem ešte vrátiť! Tak ma pusťte do toho sna! Otvorila som moje ťažké viečka a pozrela sa na tvár človeka o ktorom sa mi snívalo. Položil má na posteľ a pozrel sa mi do očí. Hnedé čokoládky sa mi vpíjali do mojich, ako v tom sne! Otočil sa a odchádzal.

"Počkaj!" Zakričala som po šepky.

"Nie Camilla ja nie som dobrý človek!" Obzrel sa mojím smerom ale potom opustil moju izbu.
                 ***
Takže táto časť bola prerobená kvôli tomu, aby to nebol moc krátky príbeh. Veľmi ďakujem jednej osobe ktorá ma priam spamuje pod časťami ale myslím to pozitývne! Keby nebolo teba asi by táto časť nebola😂😘
💕Tamiki💕