Yaoi oneshots Sk

My cat boy, my lover

Išiel som práve z práce domov a vonku pršalo. Započul som zamraučanie z tmavej uličky. Išiel som sa tam pozrieť čo to bolo.

V mokrej krabici som našiel mačiatko stále som zavretými očami to mača nemohlo mat viac ako dva týždne, nechápal som ako ľudia dokážu byť taký to krutý.

Dal som si dole šál a opatrne som to mačiatko doňho zabalil, opatrne som ho nadvihol iba sa dotýkajúc látky šálu a nie mačiatka aby som mu neublížil. Kúsok odtiaľ to bola veterinárska klinika kde pracovala moja kamoška Sara.

Rýchlo som sa tam rozbehol. Dnu som vbehol zadychaní. Išiel som recepciu a opýtal som sa sestričky ,,Je tu pani doktorka Sara Pekariková ?" a ona ,,Áno počkajte chvíľu zavolám vám ju" a ja som len prikývol a sledoval som ako zdvihla telefón a zavolala niekomu.

O chvíľu došla na chodbu recepcie Sara, je to moja najlepšia kamarátka, má  25 rokov, dlhé blonďaté vlasy v cope a inteligentne modré oči. Pozrela sa na mňa a spýtala sa ma ,, Thomas čo tu robíš ?" namiesto odpovede som zdvihol šál ktorý som mal v rukách, vyzeral ako guča.

Sara opatrne nadvihla vrch šálu a keď tam uvidela to chuďá mača pozrela sa na mňa so šokom na tvári a so smútkom v očiach. ,,Našiel som ho v tmavej a mokrej krabici v jednej uličke nedaleko odtiaľ to. Pomôžeš mu ?" opýtal som sa jej s nádejou v očiach. Ona sa na mňa usmiala a povedala ,,Uvidíme čo sa bude dať ale dobre že si to mačiatko sem priniesol tak skoro inak by to už nemuselo prežiť" a ja som len prikývol a nasledoval som ju do jej vlastnej kancelárie čo bolo aj miesto kde vyšetrovala zvieracích pacientov.

Tam som opatrne položil na lôžko(a/n no viete na tom stole kde sa vždy vyšetrujú pacienti len neviem ako to pomenovať pls help) aj so šálom. Sara si natiahla modré gumené lekárske rukavice a opatrne odbalila mačiatko zo šálu ktoré náhle zmňaučalo pri strate šálu ktoré ho príjemne hrialo a pekne voňalo.

Sara bola prekvapená reakciou mačiatka a povedala Thomasovi s úsmevom ,,Asi sa mu tvoj šál páči ale som rada že reaguje a že úplne nezamrzlo od zimy tam vonku. Určite je to odvážny malý kocúrik" a opatrne ho nadvihla aby si pozrela zo všetkých strán ,,Podvyživené, stále zavreté očká a veľmi jemná a riedká sivá srsť s čiernymi pruhmi. Je to trošku nachladnutý ale to nie je nič vážne. Thomas ? Pokiaľ sa o toto mačiatko chceš postarať môžeš ale je tu jeden problém." povedala mu lekárskym tónom Sara. Thomas zrazu znervoznel a spýtal sa ,,Aký ďalší problém ? Postarám sa oňho." a Sara sa naňho usmiala a povedala ,, To rada počujem ale ten hlavný problém je že je stále závislí na materinskom mlieku budeme ho musieť niečím iným nahradiť buď použijeme sunar čo sa dáva deťom ale radšej by sme mali použiť kozie mlieko s prírodným domácim maslom." A Thomas jej odpovedal ,,Dobre to vybavim" a Sara ,,Ja sa postarám o lieky a očkovania a začipovanie" a Thomas povedal ,,Ešte sme na niečo zabudli" ,,A na čo ?" ,,Meno. Aké mu dáme meno ? " Sara sa na chvíľu zamyslela a potom povedala ,,A čo tak Alec ?" a Thomas sa na Saru usmial a povedal ,,Áno toto bude Alec"

O týždeň neskôr:
V Thomasom byte. Na gauči spal muž s hnedými vlasmi dlhé pod ramená a na sebe mal zelenú flanelovanú košeľu a čierne staré džínsy s dierami na kolenách a na hrudi mu spal malý kocúrik ktorý bol už teraz očividne väčší ako ho predtým našiel. Ten to muž bol samozrejme Thomas a ten malý sivý kocúrik s čiernymi pruhmi bol zase Alec. Ktorého sa pred týždňom Thomas ujal a so staraním sa oňho mu pomohla Sara. Už bol jeho aj podľa papierov a bol začipovaný, boli s tým aj na polícii a tí tu krabicu v ktorej Alec bol a na nej bolo napísané ,,Free to take" to znamená že si ho hocikto mohol zobrať do starostlivosti ale len tak ho vyhodiť na ulicu a ešte k tomu do dažďa ? A tak polícia usúdila že si ho môže nechať aj podľa  papierov ale aj keby sa niekdo ukázal a tvrdil by že to mačiatko teda Alec, je jeho už by naň ho nemal žiadne právo a ešte by mal problém s policiou za týranie zvierat.