Yaoi oneshots Sk

Friedrich x Albrecht (Napola)

Ahojte pre tých čo nepoznajú tento ship, je to filmu z Hitlerova elita: Napola. Skuste si tento ship nájsť na you tube a kdo videl film takto len trocha upravím. A mená nášho shipu budem písať tak ako sa píšu Friedrich sa číta ako ,Fridrich, a Albrecht sa číta ako ,Albricht, ...no proste nemčina aj keď proti nej nič nemám pocit🙆 a ešte kdo videl film bude to upravené proste fanfikcia viacej menej a veľmi pekne ďakujem všetkým ktorý to so mnou mali veľkú trpezlivosť...kvôli mojím nepravidelným pridávaním kapitol. Zaslúžite si jedno veľké ,ĎAKUJEM, takže ĎAKUJEM !! Neviete ani ako moc má teší tých cez 200 pozretí na Moon lion a Secret love, dáva mi to vášeň a nápady písať ďalej.
S láskou vaša VanesWolf🐺🐾

Friedrich sa v noci zobudil na to ze pred Napolou zastavilo auto z neho vystúpili dvaja páni ktorým hneď naproti išli z Napoly traja páni.
Pozdravili sa s typickým ,Heil Hitler, Friedrich sledoval chlapca čo vystupil z auta aj v tej tme dokázal rozoznat jeho tmavo hnedé až čierne vlasy a modré oči. Ešte chvíľu ho pozoroval z okna s hlúpym úsmevom na tvari a s motýlmi v bruchu, keď uvidel ako idú smerom ku vchodu, rýchlo vyliezol na svoju hornú posteľ a prikryl sa. Snažil sa upokojiť svoje divoko bijúce srdce, zaspal.

Zobudil sa na hlas svojho staršieho spolužiaka ,,Vztyk ! Ustlať! Nástup ma rozcvičku !" ktorý im vtrhol do izby už vo svojej uniforme, otočil sa na päte a odišiel budiť ďalšiu izbu. Keď sa otočil uvidel na vedľajšej posteli chlapca zo včera. Videl jeho strapaté tmavé vlasy a modré oči ako nezabudky.

Nervózny Friedrich sa snažil si ustlať posteľ ale neúspešne, vtom k nemu prišiel ten chlapec z noci a pomohol mu ustlať Friedrichovú posteľ. Friedrichovi sa zadrhol dych a srdce mu bilo ako o závod a tak zamumlal ,,Vďaka." chlapec mu odpovedal ,,Viem to ešte z minulej školy." Postel chlapec dostlal a otočil sa k Friedrichovi ktorý mu podal ruku a povedal ,,Ja som Friedrich." chlapec sa naňho usmial a odpovedal. ,,Albrecht." Takto sa začalo ich priateľstvo.

Spoločne chvíle im ubiehali rýchlo, na hodine Friedrich pomohol Albrechtovi ked čistili zbrane a jemu sa zasekla jedná časť tak Friedrich mu ju pomohol uvoľniť, na matematike zas keď niečo nevedel Friedrich tak Albrecht jemné posunul svoj zošit aby si to mohol odpísať.

Friedrich mimo svojích povinností a tréningov boxu väčšinu svojho voľného času trávil s Albrechtom. Po tréningu boxu sa vrátil Friedrich na izbu a hneď po ňom prišiel aj chalan s poštou, Friedrich si všimol že Albrecht ktorý tiež dostal poštu bol smutný ale schovával to za kamennou maskou na jeho tvári, no smútok v jeho očiach sa nedal nevidieť. Friedrich nevedel ako má reagovať alebo ako ho utešiť nie pred ostatnými spolu bývajúcimi. Odložil svoj balík pošty ešte nedotknutý na posteľ a isiel von za Albrechtom išiel za ním do kancelárie školských novín. Tam ho objal Albrecht sa chvíľu bránil ale Friedrich ho nepúšťal. Albrecht nakoniec sa oddal jeho objatiu a objal Friedricha okolo chrbta rukami a svoju hlavu si zaboril do Friedrichova ramena. Tak to tam stáli bez rečí, Friedrich nežne hladkal Albrechta po chrbte a Albrecht sa ho držal ako kliešt. Albrecht sa odtiahol od Friedricha s červenými lícami. Friedrich neodolal, chytil Albrechtovú tvár do dlani a nežne ho pobozkal na pery.