-Musí mu veriť, hoci ju sklamal na celej čiare-
Prešli 3 roky, no ani jeden z nich nezabudol. Osud ich po dlhej dobe opäť spojil dokopy. Aj keď s ním ona nechce mať nič spoločné, musia sa opäť spojiť dokopy, bez ohľadu na to, čo medzi nimi bolo. Ter...
Nie, nie, nie, nie, nie! To nemôže byť pravda ... Nemôže! Nesmie! On jediný ma volal Ashy ...
Nanič som nečakala a prudko sa otočila. Dúfala som že mám iba slušiny a všetko to bolo z tých pohárikov, no mýlila som sa. V celej svojej kráse stál predo mnou samotný, Noah Wilson. To meno znie síce obyčajne, no skrýva sa za ním niečo, čo nechce nikto vedieť.
Síce som mu nevidela do tváre kedže mal na sebe kapucňu, no aj napriek tomu som si bola na tisíc percent istá, že je to on. Potvrdilo sa mi to keď zdvihol hlavu, a zadíval sa mi do očí. Po troch dlhých rokoch som sa opäť pozerala do čiernych očí človeka, ktorého som už nikdy v živote nechcela vidieť. Do očí človeka, ktorý nevie nič iba ubližovať a zrádzať.
Dívala som sa naňho s najväčším vražedným pohľadom akým to len šlo. Keby pohľad vedel vraždiť, už by bol na mieste mŕtvy. Nič iné si vlastne ani neželám.
"Nemusíš skrývať to nadšenie. Viem že ma rada vidíš." Na tvári sa mu objavil jeho typický úškrn. Bolo dobré vedieť že sa nezmenil. Ľudia sa síce menia, no on sa nezmení nikdy. Vždy to bude ten namyslený, drzý Noah, akého som spoznala pred tromi rokmi.
"Najradšej by som bola keby si bol tisíc metrov pod zemou." Zavrčala som naňho, načo sa Noah usmial. Vždy som k nemu bola úprimná, a to bolo to čo miloval. To, že som k nemu bola vždy úprimná aj za cenu, že tie slová boli kruté a boleli.
"Stále tá rovnaká Ashley akú som spoznal." Uškrnul sa a založil si ruky do vačkov.
"To si myslíš len ty. Ľudia sa menia Wilson vieš? No ty sa zrejme nikdy nezmeníš." Opäť som zavrčala, na čo sa Noah jemne uchechtol a urobil pár krokov ku mne. Až sa napokon dostal ku mne úplne.
"Drzosť a tvrdohlavosť ti však ostala. Každopádne, poďme k veci. Neviem či ti Eliot stihol povedať-" Skôr než stihol dokončil vetu som ho prerušila. Čo má s týmto ten zazobanec?
"S tým idiotom som nebola v kontakte už cez rok." Noah sa na mňa prekvapene zadíval, no hneď na to sa uškrnul. Neviem čo s tým idiotom zas zamýšľajú, no dúfam že ma do niečoho zas nechcú namočiť. Alebo, to už neurobili ...
"Zrejme som sa k tebe dostal skôr než samotný Eliot. Vcelku ma to ani neprekvapuje." Dostal skôr? Takže nebyť tohto stretnutia by ma namiesto Noaha niekde prepadol ten idiot? No zbohom.
"Čo chceš Wilson?" Precedila som pomedzi zuby a zaťala päste. Naozaj by ma zaujímalo, čo po mne aj s tým jeho poskokom môžu po toľkých rokoch chcieť. Nech to bude čokoľvek, som ňou nech nerátajú. Ja som s nimi skončila.
Vlastne by ma okrem toho aj zaujímalo, ako ma našli. To sa im chcelo z Floridy trepať do Kalifornie? Je to síce lietadlom niečo okolo piatich hodín, ale aj tak. Čo je také dôležité že sa museli po troch rokoch dotrepať z krásnej Rosemary Beach do Kalifornie?
"To by ti mal vysvetliť Eliot kedže mňa zrejme na začiatku rozprávania stopneš, nenecháš ma to celé dopovedať, domyslíš si to podľa seba a už ťa niet." Uškrnuli sme sa. Musela som mu dať za pravdu. Nech začal s čímkoľvek, vždy by som ho prerušila, domyslela si to a už ma nebolo. Za to pritom idiotovi ma bavilo ho neustále prerušovať, a vždy som ho nechala dopovedať čo chcel. Teda, skoro. Bolo zábavné sa s ním doťahovať a hádať.
"Len dúfam že to je nejaká hlúposť ktorá sa rýchlo vyrieši a už ťa nikdy nebudem musieť vidieť. Ani teba, ani toho zazobanca." To je to posledné čo by som chcela. Stráviť s nimi viac času, než zvládnem. Hlavne s Wilsonom. Chlapec môže byť rád že sa nerozkladá pod zemou.
"Obávam sa že spolu budeme musieť tráviť viac času, než obaja chceme." Dobre vedieť že o moju prítomnosť nestojíš, Wilson.
Nech si teraz pán dostanemvšetkočochcem nemyslí, že s ním či s nebodaj s Eliotom budem márniť svoj drahocenný čas! Nezaujíma ma čo odo mňa chcú, či nebodaj o čo im ide, v ich blízkosti nebudem viac než 10 minút! To je to posledné, čo teraz chcem.
"No tak to prrr! Na to zabudni! Nebudem tebou a tým idiotom mrhať svoj čas. Je mi jedno aký máte zas problém, nezaujíma ma o čo vám ide, no mňa do toho neťahajte. Ja som s vami skončila. S TEBOU som skončila. Obaja mi láskavo dajte pokoj a neserte sa mi do života."
Wilson sa na mňa prekvapene díval, no úškrn z tváre mu nezmizol. Skôr než stihol čokoľvek povedať, som ho obišla a rozutekala sa do hustej tmy. Myslela som si že pôjde za mnou, no mýlila som sa. Videla som ho neustále stáť na tom istom mieste, akurát mi nebol otočený chrbtom, ale tvárou, čo znamenalo že sa na moju bežiacu siluetu díval zdiaľky, čo ma nehorázne potešilo, kedže dlhšie by som už nedokázala byť v jeho prítomnosti.
Akonáhle som sa dotrepala domov, okamžite som zaľahla do postele. Všetko to na mňa doľahlo. Všetky spomienky spred troch rokov. Nebránila som sa. Nechala som slzám voľný priechod a zaumienila si, že nech sa nasledujúce dni bude diať čokoľvek, nesmiem opäť spadnúť do Wilsonovej pasce. Nesmiem do toho opäť spadnúť, pretože tentokrát už nebude cesty späť.
A nemýlila som sa. Cesty späť nebolo.
Deze afbeelding leeft onze inhoudsrichtlijnen niet na. Verwijder de afbeelding of upload een andere om verder te gaan met publiceren.
