Rainy day √

24. Kapitola

Gemma ma vysadila pred velkým nákupným centrom. No dnes tu bude otvorených len zopár obchod. Rátala som s tým, že vrátane pizzerie.
No ked som sa dostala na posledné poschodie, nebol otvorený ani jeden obchod s jedlom. Uz som plánovala odísť a vzdať to, no vsimla som si jeden nezvycajný obchod. Vestiareň. Bolo zvláštne, ze v celom obchodnom centre boli otvorené iba potraviny a vestiareň.
Vstúpila som dovnútra a zvonček na dverách zazvonil. Okamžite som zacítila zvláštnu vôňu. Vládlo tu prítmie. Okrem poličiek s gýčovými soškami a nádobami, tu bol len pult s pokladňou. Nikto tam nebol. No za pokladnou sa nachádzal záves. Rovnaký ako v pizzerii.

Opatrne som ho nadvihla, no aj tak zaštrngal. Ocitla som sa v podobnej miestnosti ako v pizzerii.
Oproti mne na stoličke sedela Lucille.
„Už som ťa čakala,” hlesla. „Bála som sa o teba. Čo sa stalo?”
„Ja neviem,” vzdychla som si. „Pamätám si, ze som odpadla a prebrala sa v nejakom smetiaku. A potom som sa nejako dostalo až k pizzerii.”
„Chystali sme sa odísť, keď prišli. Snažili sme sa ťa odniesť, no nemohli sme,” klamala.
Ako sa vôbec opovažovala?!
„To je desivé,” striasla som sa. „Kto to vôbec bol?”
Čakala som na ďalšie klamstvo. No ak mi má niečo prezradiť, musí prestať klamať.
„Jedna šialená mafianka a jej kumpáni,” povedala. „Myslia si, že som im vzala peniaze. Aspoň to tvrdia. Celé si to vymysleli, lebo sú finančne na dne a nechve sa im predávať vilu v Karibiku.”
„Preboha. Ako si sa vôbec zaplietla s mafiou?”
„To je dlhý príbeh,” začala. „Ten, co som ti chcela porozprávať.”
„Môžeš teraz.”
„No mali by sme začať s tým, čo si robila ty,” zasmiala sa.
„To predsa viem,” povedovala som, zatial, čo sa Lucy začala hrabať v stole.
„Nie úplne,” povedala a posunula ku mne nejaký papier. Už som sa skoro neovládla a začala sa s ňou hádať. Ale papier ma zaujal.

Boli na ňom výtlačky z novin. A týkali sa mňa. Až príliš.

Muža, ktorý takmer vyvraždil svoju rodinu, odsúdili na doživotie.
Rowan Bow (37) sa pred dvoma týždňami pokúsil vyvraždiť svoju rodinu. Súd sa dneska pohol a Rowan dostal doživotie.
Pred dvoma týždňami vtrhla do bytu, s ktorého sa, podla susedov, ozíval krik a hádka. Našli tam Rowana v krvi. No nebola to jeho krv. Patrila jedenásťrocnému Johnatanovi Bowovi (Rowanovmu synovi), ktorý ležal mŕtvy, s nožom v srdci, len pár metrov od plačúceho Rowana. V kuchyni nasli telo Rowanovej dcéri Rain Bowovej (15), ktorá bola ešte nažive. Zranenia (hlava rozbitá ťažkým predmetom a pár bodnutí nožom) prežila, no bohužial upadla do kómi. Nie je pravdepodobné, že by sa mohla prebrať a ak by sa tak stalo, dôsledky by boli veľké.
Rowanova manželka Olivia(32) zrejme oba pokusi o vraždy videla a myslela si, že obe jej deti sú mŕtve, utiekla do kúpelne kde ukončila jej život.
Najmladšia Rowanova dcéra je stále nezvestná.
„Ja som mala sestru?” zdvihla som svoj pohľad na Lucy.
„Ty si ju nepamätáš?” hlesla. „Prepáč, neviem, čo sa s ňou stalo.”
„Na začiatku som si nepamätala nič,” hlesla som.
„Ani mňa?” opýtala sa skleslo.
„Ani seba. Iba svoje meno,” opravím ju. „Keď som ťa uvidela, spomenula som si. Aj na teba, aj na našich spolužiakov. Ale ako na prvú som si spomenula na Raven.”
„Čítaj,” pripomenula mi.

Rowanov psychický stav bol ovplivnení smrťou Raininej dovojičky, už po jej narodení. No Rowan ani Olivia sa z toho nikdy úplne nespamätali. A tiež vyhodenia z práce. No priťažilo mu klamanie na súde. Jeho klamstva o tom, že jeho manželka ukončila svoj život ešte predtým ako prišiel domov, kvôli smutku za dcérou a zdravotným problémom, ktoré na ňu vplivali aj psychycky, alebo o tom, že jeho dcerá Rain, zavraždila svojho brata apri pokuse o útek ju musel udrieť do hlavy, ctihodný súd neveril. Rowan tak dostal doživotie, za vraždu, pokus o vraždu a dohnanie k samovražde. Taktiez za krivú výpoved na súde. S jeho budúcnosťou to nevyzerá rúžovo.