dıɐɹʎ

70 17 34
                                    

,,Mám otázku, nemusíš odpovedať, no zaujíma ma to. Odkiaľ poznáš Lyama?" Pri zmienke jeho mena mi prešiel mráz po chrbte.

,,Ty...ty ho poznáš tiež?" začudovane som sa spýtala.

,,Bohužiaľ...najväčšia chyba v mojom živote. Ak mi povieš tvoj príbeh, poviem ti ten svoj."

Zahľadela som sa do jeho oči a konečne, po dlhej dobe, uvidela niečo, čo som tak dlho postrádala.
Pochopenie...skutočné pochopenie, nie, len to súcitné, ale také, čo vám povie, že áno, ja som si tým prešiel tiež a neodsudzujem ťa za to.

,,Predpokladám, že keď poznáš Lyama, tak vieš, o čo ide, takže tvoja otázka znie, prečo?" Iba prikývol.

,,Takže?"

,,Takžee...ja...ja neviem, nikdy som to nikomu takto nepovedala."

,,Pozri, ja ťa nemôžem súdiť, pretože som spravil pravdepodobne rovnakú chybu, ktorú ľutujem.
A ty očividne tiež. Nemáš sa čoho báť. Predstav si, akoby si to písala, len na nejaký papier," mykol plecami a úchytkom oka na mňa hľadel.

,,To som už spravila," zamrmlala som.

,,Čože?"

,,Ale nič...a možno to nie je taký zlý nápad," zložila som si z pliec malý batoh, ktorý mám vždy pri sebe a vytiahla z neho môj denník, ak sa ním dá, nazvať ten ošarpaný zošit.

,,Čo to je?" nechápavo sa naň zamračil.

,,Dajme tomu, že môj..."denník"?" možno to nebol, až taký dobrý nápad, ako som si myslela.

,,Nosíš ho stále so sebou?" rozkošne sa usmial a ja som ho ním pleskla po ruke, no na tvári sa mi tiež usadil akýsi jemný úsmev.

,,No a? Nechcem riskovať, že by ho čítal niekto...teda niekto, kto by to spravil bez môjho vedomia," pozerala som do jeho očí a nastavila denník pred neho.

,,Počkať? Chceš mi dať prečítať tvoj denník? Je to tvoje súkromie."

,,Počúval si ma pred chvíľou?" zasmiala som sa a trvala na tom, aby si ho vzal.

,,Ja neviem, Rony," nedôverčivo sa zadíval na denník v mojej ruke.

,,Chcel si vedieť, prečo, takže to je to isté," zamávala som mu ním pred tvárou, ,,o chvíľu mi odpadne ruka, takže..."

,,No dobre," konečne si ho vzal a začal si ho prezerať.

,,Písala som to až...až, keď to skončilo. Je to na prvých pár stranách."

Prišli sme až k parku a sadli si na lavičku, Mason otvoril môj denník a začal čítať.

Ahojte😁💙
Tak, čo vravíte na nápad Rory?😂
No môžete sa tešiť, v ďalšej časti odhalíme niečo z jej života💙
Teda, dúfam, že sa tešiť budete😂💙💙💙

Ľúbim vás💙

💙Lol

Catch Me Twice✅Where stories live. Discover now