Curse of Destiny: Moos

- 1.Časť -

Tma. Nič iné len tma a zápach hnijúceho mäsa. Kde som to? Tajomná ničota okolo mňa a ja neviem ako sa mám odtiaľto dostať. Už viem, skúsim podísť ku stene alebo k rohu. No najväčším prekvapením je to, že čím idem bližšie k rohu a snažím sa nahmatať niečo pevné, nikdy nič nenájdem. Som v nekonečnej temnote? Čím som si to zaslúžil? Skúsim si spomenúť na to, čo som videl ako posledné, keď som bol ešte na zemi a nie tu, v tme hlbšej ako priepasť pekla. 

Pamätám sa ako som bežal v strachu, že ma niekto prenasleduje. Keď som konečne dobehol na koniec tajomného lesa, našiel som útes. Nie len taký hocijaký útes. Tento útes bol výnimočný tým, že už len pri pohľade naň každej ľudskej bytosti prebehli zimomriavky po celom tele. Pod útesom bolo hlboké a chladné čierne more, ktorého voda bola pokojná akoby čakala na búrku. Obzrel som sa vzad, či tam náhodou nestojí niekto alebo niečo, pred čím som bežal. Moje očakávania sa stali realitou. Spoza jedného z mnoha stromov sa vynárala akási hrôzostrašná postava a ja som celý zmrzol a od strachu som sa nemohol ani len nadýchnuť. Postava sa približovala pomaly bližšie a bližšie. To stvorenie, jeho tvár, vyzeralo to neuveriteľne. V momente mi prišlo na um, že teraz zomriem. Postava sa pohybovala pomaly a krívajúco. Keď podišla ešte bližšie a ja som sa stále od strachu nevedel ani hnúť, všimol som si, že je to muž a takmer polovicu tváre mu tajomne skrývala ofina. Vlasy mal čierne s odleskami tmavočervenej, akoby boli od krvi, a spoza ofiny mu vykukovalo veľké biele oko, ktoré mi spolu s druhým okom hľadelo priamo do duše. Nos nemal takmer žiadny a ústa boli asi dvakrát tak veľké ako ústa normálného človeka. Tieto enormné ústa vyplňovali prehnité a ostré zuby. Jazyk mal dlhý a rozdvojený ako had. Jeho končatiny boli predĺžené a spoza roztrhaného plášťa mu vytŕčala zelenkastá zvráskavená pokožka, pod ktorou sa skrývalo vyšportované, ale rovné telo akoby zhltol pravítko. Namiesto nechtov mal akési približne desať centimetrov dlhé drápy. Pozrel som sa mu druhýkrát do očí a v tom sa mi v hlave ozval hlboký chrapľavý hlas: ,,Moos.." . Oči sa mi zatvorili a upadol som do bezvedomia.

Teraz som tu a neviem či to je peklo alebo niečo horšie. Niečo tu ale nie je v poriadku. Čo sa to začína diať? Steny, ktoré tu neboli tu zrazú sú, aj keď ich nevidím. Cítim tlak na hrudi a postupne aj na ostatných častiach tela.

Ukrutné bolesti sa skončili keď som sa z ničoho nič prebral doma vo svojej posteli. Bol to len sen? Bolo to také skutočné. Mal som veľa otázok. Otázok, na ktoré nebolo odpovedí.