Curse of Destiny: Moos

- 6. Časť -

Rozbehol som sa a preskočil som tri schodíky postavené rovno pred dverami. Pošmykol som sa, ale hneď som bežal cez les, ktorý bol pár metrov pred oknami môjho psychiatrického lôžka, niekam do neznáma. Bežal som a bežal. Bál som sa, že ma nájdu a znovu pichnú na psychiatriu medzi tých bláznov, ktorý nikdy v živote nenájdu šťastie. Život je nespravodlivý. Určite už po mňa poslali špeciálne vycvičené psi, ktoré ma tu niekde hľadajú. Sedel som na pni vyrúbaného starého stromu a rozmýšľal, kam sa ukryjem. Vietor sa zvyšoval a hmla klesla sem dole. Započul som šepot. Začal som sa obzerať navôkol. V tom som v diaľke zbadal stáť Moosa. Srdce mi začalo biť o život a vzal som nohy na plecia. Bežal som stále jedným smerom, nezastavoval som sa a ani som sa neobzeral. Au, do ... . Skrýkol som pár vulgarizmov, keď som sa potkol o koreň vysokého a hrubého stromu, ktorý stál pri veľkom tuneli. Tunel bol umiestnený pod kopcom zeminy a viedol priamo do zeme. Myslím, že viem, čo to bolo za tunel. Dobehol som až na miesto, kde Richmond Moos v obrovských bolestiach pretrpel svoje posledné hodiny. No, počkať. Kde je vlastne Moos? Sledoval ma, bežal za mnou a zrazu tu nie je. Že by sa stránil tejto zamknutej mučiarne? Čo teraz? Som niekde hlboko v lese. Mám dve možnosti. Buď tu ostanem do konca života hniť alebo sa pohnem a Moos sa mi znova zjaví a začne ma naháňať. Táto druhá možnosť sa mi zdala byť predsa o čosi lákavejšia. Začal som teda bežať ďalej tým istým smerom ako predtým. Ako som sa nazdával, Moos bol opäť za mnou, no moja nádej, že utečiem jeho dlhým drápom sa zvýšila, keď som zazrel svetlo spoza posledných stromov lesa. Určite tam bude cesta alebo niečo. Ešte pár krokov cez hustú hmlu. Ešte pár šliapnutí do mokrej zeminy lesa a budem tam. Sklamanie. Jediné, čo bolo na konci tajomného lesa, v ktorom ma nelútostne naháňal ten diabol, bolo pár metrov štvorcových prehnitej trávy a útes. Bol som presvedčený, že toto je miesto, kde Spasiteľ smrti bezcitne zhodil Moosove telo dole na skalnaté dno čierneho mora. Znovu som počul hlasy. Otočil som sa a videl som ho veľmi jasne a zreteľne stáť asi dva metre odo mňa. Jeho hnilobný zápach napĺňal moje pľúca. Teraz pri pohľade do Moosovych mŕtvých očí som si spomenul na všetko, čo sa stalo pred tým, ako sa mi sníval prvý sen, pri ktorom som videl tohto ducha premeneného na psychicky týrajúceho démona spolu s čierno čiernou tmou. Prečo som vlastne na to ale zabudol? Teraz to všetko viem. Bol som tam. Bol som na miestach kde Moos trpel tak, ako spomína kronika. Som pod jeho kliatbou vďaka tomu, že som stúpil na jeho pozemok a tým som znesvätil jeho pamiatku. No to nie je úplne všetko. Týždeň pred tým, ako som vstúpil na jeho bývalý pozemok som zistil z jednej našej rodinnej kroniky, že za posledných asi sto rokov sa z maminej strany rodili len ženy, či dievčatá, a ja som prvý mužský potomok. Nie je to priveľa náhod? O poslednom mužovi spred sto rokov sa nič nepíše. Všetko mi docvaklo. Teraz viem jedno. Jediná možnosť, ako sa zbaviť kliatby navždy a oslobodiť Moosa z jeho väzenia tu na zemi, je zoskočiť z útesu, pred ktorým neisto stojím. Rozhodol som. Ľadový vietor sa rýchlo prehnal mojím telom a vlny pred mojimi očami pohltila tma.

Koniec prvej série.

Dúfam teda, že sa vám prvá séria častí tohto príbehu páčila. Ďakujem za všetky pozretia, likes alebo komentáre. Inak sa ospravedlňujem, že som nepridával časti častejšie, ale nedalo sa no.. 

Druhú sériu príbehu sa pokúsim pridávať častejšie, ale nemám ju ešte ani poriadne dopísanú takže uvidíme ako to pôjde. 

Akurát som sa rozpísal do nového príbehu s postapokaliptickým žánrom, prípadne napíšte komentár, či by ste si niečo z toho radi prečítali a keď tak by som vám začal pridávať aj to.