Curse of Destiny: Moos

- 2.Časť -

Chcel som tie odpovede, ale poznať. Spravil by som preto čokoľvek, aby som zistil, čo ten sen mal znamenať. Ak to bol sen.. Možno je to len pocit ukrytý hlboko vo mne, ale myslím, že toto nebol koniec a určite to bude niečím pokračovať. Neviem to presne opísať. Rozhodol som sa, že vypátram, kto bol ten muž a čo znamená slovo, ktoré svojim strašidelným a tajomným hlasom povedal. ,,Moos." Čo to môže znamenať? Neviem, ale niečo ma ťahá k myšlienke, že to bude asi meno. A ak nie, určite prezývka alebo niečo také. Rozhodol som sa, že pôjdem do jednej z najstarších knižníc v tomto meste. Ako som tak vyšiel von z domu, nevidel som nič. Všade bola len hmla a na zemi popadané lístie. Kráčal som po chodníku ďalej a rozmýšľal som nad tým, aké je toto ročné obdobie čarovné, aj keď vo mne stále vyvoláva pocit morbídnosti. Sám neviem prečo. O meste, v ktorom žijem sa veľa nerozpráva a takmer nikto ho nepozná. Ale my ľudia, ktorý tu žijeme, o ňom vieme jednu podstatnú vec. Počasie tu u nás je veľmi zaujímavé. Stále tu prší a všade je hmla, no človek si na to aj tak nevie ani po dlhom čase zvyknúť. Vošiel som do starej mestskej knižnice a spýtal som sa pani za pultom, či nevie o nejakej knihe, v ktorej by sa spomínalo slovo či meno ,,Moos" . S hrôzou v očiach mi zo skladu priniesla starú kroniku. Jej obal bol zaprášený. Bolo vidieť, že táto kniha si prežila svoje, rovnako ako stará pani knihovníčka. Rýchlo som prelistoval zožltnuté strany. Usadil som sa pri jednom zo stolov v časti na čítanie a začal som hľadať niečo, čo by mi pomohlo rozlúštiť to záhadné meno. Po pár minútach som konečne našiel niečo spojené s menom Moos. Bolo to neuveriteľné. Naozaj som si len nenamýšľal. Očakával som, že nič nenájdem, ale toto som nečakal. Je to vôbec možné? Pýtal som sa sám seba s pocitom naivnosti, či si na to budem vedieť sám odpovedať. 

Príbeh, či legenda, sa vraj stala podľa skutočnej udalosti pred viac ako sto rokmi, dňa jedenásteho októbra roku tisícosemstoštyridsaťpäť. Presne v tomto meste sa stalo niečo, čo sa zapísalo do dejín kriminálu.

Citujem:

Richmond Moos, vtedajší lekár, sa v neskorých nočných hodinách vracal do jeho príbytku v lese, do ktorého viedla len jedna jediná cesta. Koč, o ktorý boli priviazané kone, sa len tak predieral hlbokou hmlou a dažďom po ceste tvorenej z kamenných dlaždíc, ktoré viedli až pred bránu jeho domu. Čo ešte Richmond Moos nevedel bolo malé prekvapenie, ktoré ho očakáva. Túto noc nebude večeriať sám, teda ak sa večere dožije. Jeho koč potichu prenasledoval anonymný brutálny vrah, ktorého obete nikdy nezomierali rýchlou smrťou. Prečo chcel zabiť práve tohto lekára, to nikto nevedel. Je možné, že to bol jeden z jeho pacientov. Dodnes je to nevyjasnená otázka.

Moos vošiel do domu a zapálil sviečky, ktoré zdobili jeho nábytok. Pozrel sa z okna, no v tom zahrmelo a zablyslo sa. Silueta postavy ukrytej v temnej hmle pred domom sa nedala nevšimnúť. Moos teda vyšiel pred dom a obzeral sa. Zakričal: ,,Kto je tam?" v nádeji, že mu niekto odpovie. Nič sa neozývalo. Absolútne nič. Tak sa Moos vrátil späť do domu, kde sa už potajme ukrýval vrah, ktorý spečatil Richmondov osud. Anonymný vrah, prezývaný aj ,,Spasiteľ smrti" , sa do domu dostal zadnými dvierkami zatiaľ, čo Richmond očami preskúmaval prednú bránku jeho domu. Sviečky v jedálni zhasli. Hrom udrel druhýkrát, keď bol Moos na ceste do jedálne. No v záblesku svetla videl spoza chodby siluetu postavy, ktorá stála pri jedálenskom stole v tajomnom habite. V tom Moos padol do bezvedomia, čo značí, že vrahova uspávacia šípka fungovala bez najmenších pochybností. O pár hodín na to sa Moos prebudil na mieste, o ktorom nevedel, že existuje. V tajomnom lese bol vykopaný tunel, ktorý viedol do miestnosti, z ktorej odchádza živí len jeden človek. Vrah, prezývaný Spasitel smrti, tu brutálne vraždil svoje obete. Moos bol priviazaný na škripec a na sebe mal len bielu plachtu omotanú okolo pása. Ako sa tak prebúdzal a snažil sa zorientovať, prišiel vrah s maskou na tvári a kapucňou na hlave. Moos chcel aj niečo povedať, či skríknuť, no až potom ako sa o to pokúsil zistil, že jeho pery sú zašité a nemôže s tým nič urobiť. Vedel, že táto noc je jeho posledná. No aká bude dlhá, o tom rozhodne Spasiteľ smrti. Hra sa začala. Najprv, aby Moos nevidel čo sa chystá, mu vrah vypálil oči. Jeho hrdlo sa stiahlo a hrôzostrašné výkriky ozývajúce sa z jeho zatvorených, zašitých úst sa nedalo nepočuť, aj keď boli tlmené zakrvavenou niťou poprešívanou cez popraskané Moosove pery. Obrovské bolesti však Moosa nepremohli a zvládol to pri vedomí. Následne sa Spasiteľ rozhodol, že postupné naťahovanie končatín na škripci by mohlo byť vzrušujúce, a tak začal pomaly naťahovať Moosove telo, ktorého kĺby začali postupne praskať na celom tele. Vrah sa rozhodol, že sebe aj Moosovi dá krátku pauzu a zatiaľ čo ho ponechal otupeného na škripci, zašiel do miestnosti, z ktorej sa vrátil so starými kliešťami. Postupne a hlavne pomaly nimi Moosovi vytrhol nechty tak, aby bolo jasne vidieť ako sa necht oddeľuje od kože. Zakrvavené prsty mu posypal soľou, no Moos bol tak omámený bolesťou, že ju dokázal len vnímať, no reakcia už nebola žiadna. Krvilačné mučenie ho privádzalo do šialenstva, ale napriek tomu už viac nemohol vykríknuť. Prišiel čas na niečo, čo Moosa nebolelo len z vonkajšej strany tela, ale aj z vnútornej. Vrah vzal sklenenú flašu od vína a dal ju do drviča na drevo, ktorý mal umiestnený v ďalšej tajomnej miestnosti pod zemou. Po chvíli priniesol sklo rozdrvené na čiastočky vo veľkosti kryštáľového cukru. Misku so sklom položil na stôl a začal pomaly Moosovi rozpáravať ústa. Jeho krvavé pery, na ktorých ovísala roztrhaná koža, len tak viseli a potichu čakali na to, čo príde na rad. Vrah vzal flašu so slanou vodou a vysypal do nej sklo rozdrvené na malé kryštáliky. Následne prinútil Moosa vypiť väčšinu vody z flaše. Moosove vnútornosti pomaly začala zalievať krv. Krv bola takmer všade. Zo škripca vrah dal Moosa dole hneď potom, keď už zistil, že už nemá dostatok síl na útek či prežitie. Moos začal vyplúvať krv vo veľkom množstve. Utrpenia boli neznesitelné. Toto bolo už pre Moosa priveľa a stratil vedomie. Vrah, Spasitel smrti, ho spolu s dôkazmi zabalil do bielej plachty a odvliekol cez les k útesu. Tam už Richmonda Moosa len odsunul cez zablatený okraj útesu, z ktorého vyčnievali rôzne korene. Vďaka hmle vrah nevidel drtivý dopad Moosa na skalnaté dno. Jeho telo sa ešte viac znetvorilo. Jeho posledný výdych kyslíka z pľúc zamorených krvou nemal možnosť vidieť nikto okrem mäsožravých rýb, ktoré obhrýzali jeho premočené telo. Vrah zmizol a nikto nikdy nezistil kto naozaj zavraždil Richmonda Moosa, ktorého vyplavené telo bolo o pár týždňov objavené na pláži. Moosove posledné slová, ešte pred tým ako ho Spasiteľ smrti dorazil boli podľa legendy nasledovné: ,,Jedného dňa sa vrátim do tohto svetom zabudnutého mesta a pomstím sa!" Dnes je na mieste jeho domu postavené mauzóleum spolu s cintorínom. Hneď ako človek príde na bývali pozemok Richmonda Moosa, jeho telom prejdú zimomriavky. Stromy sú vyrúbané a je na tom mieste cítiť, že sa tam niečo stalo. No to nie je všetko. Kto sa opováži vstúpiť na jeho bývalí pozemok bude pod Moosovou kliatbou rovnako ako aj prvý mužský potomok vraha Spasiteľa smrti. Čo sa stalo s vrahom nikto nevie. Vie sa len to, že ďalej už takéto morbídne vraždy nenasledovali. " Kto bol záhadný vrah? Kam sa stratil? Bol to diabol v ľudskom tele?" 

Koniec citátu.

PS: Prosím, dajte vedieť, či to niekoho zaujíma alebo baví čítať alebo tak. Koment/Vote, aby som vedel, či mám pridávať ďalšie časti. :D