Mafiánka a policajt

8.KAPITOLA

"Obyčajný chuj!"nadával Filip na Kylea. "Au! To bolí!"zasyčal Filip,lebo som mu čistila rany.
Prekrútila som očami. "Nesťažuj sa."
"Čo si o sebe myslí??? Ešte nevie kto sme! Keby vedel,že naše rodiny sú mafiánske,to by kukal...posral by sa!"
"To áno,ale nemôže sa to dozvedieť. Mali by sme z toho prúser."
"Naši by išli do basy. Toľko podvodov a vrážd čo spáchali...sedeli by zato."povedal ustráchane Filip.
Chytila som mu tvár do dlaní."Preto musíme držať jazyk za zubami."
"Dobre,dobre."odtiahol sa odo mňa."A čo ten Lucas? Páči sa ti? Typujem,že ho baby žerú."
"Máš pravdu...idú po ňom. Sú z neho vedľa. Minule sa mi prihovoril a baby sa skoro roztopili. Ja ho však beriem skôr ako normálneho človeka. Je to pekný chalan,ale nemôžem povedať,že som z neho vedľa. Nejdem po ňom ako ostatné."vysvetlila som.
"To je správne."
"A ty už máš nejakú?"
"Jednu som si vyhliadol. Volá sa Katherine,ale hovorím jej Kat. Je blondínka. Hrozne sexy."zakusol si do pery. "Keby si ju videla. Ale je dobrá aj povahovo. Naozaj. Chodím s ňou občas aj von."
"Dúfam že nevie že si bohatý."
"Nevie. Chcem aby ma mala rada,aký som a nie kvôli peniazom."
Prikývla som. "Presne tak."
Večer keď prišla mama,Filip odišiel. Ja som teda s maminou pozerala telku.
"Čo sa stalo Filipovi? Myslím tie rany."spýtala sa ma mama.
"No...trénoval obranu a dostal trošku."zaklamala som. Nemohla som jej povedať,že sa pobil za mňa,kvôli nejakému blbcovi. Veď by to Jim a Jack riešili pištoľou. "A čo ocko? Ako sa mu darí?"
"Zajtra máme prísť. Ocko sa prebral,ale je stále tak trošku mimo z liekov."
"Aha...tak hneď po škole tam pôjdeme?"spýtala som sa.
"Áno. Choď si už ale ľahnúť."povedala. Dala som jej teda pusu a spolu s Maxom sme si išli ľahnúť. O pár minút ku mne prišla mama a ľahla si vedľa mňa. Objala ma zo zadu a rozprávali sme sa.

Dnes v škole som párkrát stretla na chodbe Kyla a Lucasa s ich partiou.Kyle na mňa stále zazeral. Bol zbití rovnako ako Filip.
Včas obedu prišiel k nášmu stolu Lucas.
"Môžeš nachvíľu?"spýtal sa ma. Dievčatá naňho s úžasom hľadeli. Ja som si hodila do úst ešte jednu hranolku a išla za ním na chodbu.
"O čo ide?"spýtala som sa ho.
"O včerajšok."začal. "Vieš,dohovoril som mu trošku. On chcel dnes prísť za tebou a vynadať ti,ale ja som mu dohovoril. Nechcem aby ste sa tak hnusne k sebe chovali. Preto by som chcel od teba,pokiaľ sa to dá,aby si skúsila byť naňho...nie milá,ale aby si sa k nemu chovala ako k normálnemu človeku. Nech sú tu není zbytočné hádky. Dokážeš to?"pozrel na mňa psími očami.
"Ja áno,ale on?"
"Sľúbil,že áno."kývol.
"Fajn...skúsim to."usmiala som sa. "Ty nie si až taký zlý...myslela som,že keď si ten fuck boy,tak budeš hajzel,ale prídeš mi fajn."
"Ďakujem,to si cením. To že ma dievčatá vnímajú ako najkrajšieho,neznamená že sa za takého považujem aj ja. Podľa mňa som normálny chalan ako ostatný."
"To je pravda. Tiež som to babám hovorila,že si ako ostatní."
"Ešte že má tak ty berieš."úprimne sa usmial. "Už musím utekať. Tak ahoj."zakýval mi a odišiel.
Ja som sa vrátila k babám a všetky na mňa spýtavo hľadeli.
"Hovor!"povedala nedočkavo Viki.
"Prepáčte ale o tomto nemôžem. Je to súkromné."
"Ty s ním chodíš? Spávaš?"zapišťala Bianca.
"Nie! Len o tom nechcem hovoriť. Nič sa nestalo. Proste...je to tajné."odpovedala som.
Po škole som zašla za otcom do nemocnice. Keď ma zbadal usmial sa...